ky modlitby, čo vieme. Sviečky nám horeli ako fakle, kapustnica voňala a každý jedol, koľko vládal. Keď sme dojedli, boli sme napätí, že čo pod tým stromčekom bude, no už sme išli ku stromčeku. Hneď prvý darček bol môj, bol dosť veľký a bolo to lego. Také pekné som ani nechcel! Keď sme dorozbaľovali, ja som tam mal mať ešte jeden darček. Ale som márne hľadal, pod stromčekom nebolo po darčeku ani stopy. Potom ma rodičia zavolali do detskej izby – a na stole som videl počítač! Bol som taký šťastný, že už som sa chcel aj hrať, ale najprv sme išli k babke. Tie Vianoce boli super, lebo som do tretice nakoniec dostal počítač.
Autor: Úryvok z listu 10-ročného Michala Kašubu z Nižnej
