Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Arabské kone sa neboja ani čerta

Záujem ľudí o jazdu na koni narastá, preto viaceré ubytovacie zariadenia a konské farmy poskytujú takéto rozptýlenie. Jednou z nich je aj konská farma v Medzibrodí, kde jej majitelia chovajú 13 arabských plnokrvníkov. Tieto kone sa využívajú na športové a

rekreačné jazdenie. A keďže arabské plnokrvníky sú odvážne zvieratá, jazdci sediaci v sedle zažijú nejednu príhodu. Ako spomína Veronika Gregorcová, správkyňa farmy Chov arabských koní – konská farma v Medzibrodí: „Raz za svitu mesiaca o pol tretej nadránom som sa vracala z nočnej prechádzky na koni, keď zrazu zopár metrov od stajne som uvidela svorku vlkov.“ Príhodu, po ktorej naskakuje husia kože na tele, si však V. Gregorcová vysvetľuje inak ako by sme očakávali: „Boli to prekrásne zvieratá. Veľkými očami sa na nás pozrel vodca svorky, potom ladne preskočil potok a spolu s ostatnými vlkmi ušiel do hory.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aj tak nám to nejde do hlavy, hovorili sme si po vypočutí tejto príhody. Predsa tých vlkov bolo veľa, prečo nezaútočili na jedného koňa s jazdcom na chrbte?
V. Gregorcová vysvetľuje: „Aj keby zaútočili, arabský plnokrvník by pre nich nebol ľahká korisť. Vlk síce dokáže bežať rýchlo a dlho, ale arabský žrebec beží oveľa rýchlejšie a má aj väčšiu výdrž.“

Je zaujímavé, že arabský kôň sa nebojí ani kráľa oravských lesov - medveďa. „Raz sa stalo mojej jazdiacej kamarátke, že im skrížil cestu medveď. Dievča rýchlo zoskočilo z koňa a vyškriabalo sa na strom. Keď medveď zbadal pokojného arabského žrebca, síce už bez kamarátky v sedle, len sa otočil a stratil sa v hustom lese.“

Arabský kôň sa skutočne nebojí ničoho a nikoho, dokonca ani technických vynálezov. V. Gregorcová má hneď poruke ďalšiu príhodu: „Keď som jazdila s priateľmi po egyptskej púšti, tesne nad našimi hlavami pristávalo lietadlo. Arabské kone sa ani na chvíľu neznepokojili a naďalej pokračovali vo svojom vychádzkovom tempe.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa, že arabský plnokrvník skutočne nemá z ničoho strach. Ľudí a najmä deti priam vyhľadáva, pretože už tisíce rokov vyrastá v bezprostrednej blízkosti človeka. Aj vďaka tomu tento typ koní má veľmi vysoký inteligenčný potenciál. Ako hovorí V. Gregorcová: „Chov arabských koní sa datuje od čias biblického Izáka. Vtedajšie divé kone sa lovili v púšti a boli postrachom aj pre šelmy. Keď sa dali dokopy dva kone a zaútočili kopytami na dravé zvieratá, predátori sa ich zľakli a od strachu utiekli preč. Kone boli skutočne divé a táto divokosť v nich pretrvala až do súčasnosti.“

Ako však tieto horkokrvné zvieratá, zvyknuté na úžasné horúčavy, znášajú chladné oravské zimy? V. Gregorcová nás rýchlo vyvádza z omylu: „Sú to húževnatá kone, ktoré znesú aj väčšiu zimu, ako je na Orave.“ Ale aj tak pracovníci konskej farmy v Medzibrodí zateplili stajne a priemerná nočná teplota v nich sa blíži 10° C. Ako konštatuje V. Gregorcová: „Nie je to veľmi veľa, ale je to zámer. Keby kone mali v stajni veľmi teplo, horšie by potom znášali pobyt na studenom vzduchu. Ale keďže sa blížia Vianoce, trošku im tú teplotu v stajni zvýšime a „pod stromček“ im dáme samé zdravé darčeky - ovocie a zeleninu, ktorú im darovali dobrí ľudia.“

Skryť Vypnúť reklamu

Eliška Prečová
Záujem ľudí o jazdu na koni narastá, preto viaceré ubytovacie zariadenia a konské farmy poskytujú takéto rozptýlenie. Jednou z nich je aj konská farma v Medzibrodí, kde jej majitelia chovajú 13 arabských plnokrvníkov. Tieto kone sa využívajú na športové a rekreačné jazdenie. A keďže arabské plnokrvníky sú odvážne zvieratá, jazdci sediaci v sedle zažijú nejednu príhodu. Ako spomína Veronika Gregorcová, správkyňa farmy Chov arabských koní – konská farma v Medzibrodí: „Raz za svitu mesiaca o pol tretej nadránom som sa vracala z nočnej prechádzky na koni, keď zrazu zopár metrov od stajne som uvidela svorku vlkov.“ Príhodu, po ktorej naskakuje husia kože na tele, si však V. Gregorcová vysvetľuje inak ako by sme očakávali: „Boli to prekrásne zvieratá. Veľkými očami sa na nás pozrel vodca svorky, potom ladne preskočil potok a spolu s ostatnými vlkmi ušiel do hory.“

Aj tak nám to nejde do hlavy, hovorili sme si po vypočutí tejto príhody. Predsa tých vlkov bolo veľa, prečo nezaútočili na jedného koňa s jazdcom na chrbte?
V. Gregorcová vysvetľuje: „Aj keby zaútočili, arabský plnokrvník by pre nich nebol ľahká korisť. Vlk síce dokáže bežať rýchlo a dlho, ale arabský žrebec beží oveľa rýchlejšie a má aj väčšiu výdrž.“
Je zaujímavé, že arabský kôň sa nebojí ani kráľa oravských lesov - medveďa. „Raz sa stalo mojej jazdiacej kamarátke, že im skrížil cestu medveď. Dievča rýchlo zoskočilo z koňa a vyškriabalo sa na strom. Keď medveď zbadal pokojného arabského žrebca, síce už bez kamarátky v sedle, len sa otočil a stratil sa v hustom lese.“

Arabský kôň sa skutočne nebojí ničoho a nikoho, dokonca ani technických vynálezov. V. Gregorcová má hneď poruke ďalšiu príhodu: „Keď som jazdila s priateľmi po egyptskej púšti, tesne nad našimi hlavami pristávalo lietadlo. Arabské kone sa ani na chvíľu neznepokojili a naďalej pokračovali vo svojom vychádzkovom tempe.“

Zdá sa, že arabský plnokrvník skutočne nemá z ničoho strach. Ľudí a najmä deti priam vyhľadáva, pretože už tisíce rokov vyrastá v bezprostrednej blízkosti človeka. Aj vďaka tomu tento typ koní má veľmi vysoký inteligenčný potenciál. Ako hovorí V. Gregorcová: „Chov arabských koní sa datuje od čias biblického Izáka. Vtedajšie divé kone sa lovili v púšti a boli postrachom aj pre šelmy. Keď sa dali dokopy dva kone a zaútočili kopytami na dravé zvieratá, predátori sa ich zľakli a od strachu utiekli preč. Kone boli skutočne divé a táto divokosť v nich pretrvala až do súčasnosti.“

Ako však tieto horkokrvné zvieratá, zvyknuté na úžasné horúčavy, znášajú chladné oravské zimy? V. Gregorcová nás rýchlo vyvádza z omylu: „Sú to húževnatá kone, ktoré znesú aj väčšiu zimu, ako je na Orave.“ Ale aj tak pracovníci konskej farmy v Medzibrodí zateplili stajne a priemerná nočná teplota v nich sa blíži 10° C. Ako konštatuje V. Gregorcová: „Nie je to veľmi veľa, ale je to zámer. Keby kone mali v stajni veľmi teplo, horšie by potom znášali pobyt na studenom vzduchu. Ale keďže sa blížia Vianoce, trošku im tú teplotu v stajni zvýšime a „pod stromček“ im dáme samé zdravé darčeky - ovocie a zeleninu, ktorú im darovali dobrí ľudia.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 290
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 531
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 672
  4. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 610
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 524
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 195
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 323
  8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 285
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 170
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 032
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Pesničky si písala už ako desaťročná, teraz sa ich rozhodla nahrať

Neúspechu sa už Janka Glovaťáková z Oravskej Polhory nebojí.

Pri nahrávaní.

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Ubehlo 25 rokov, ako sa v Zubrohlave začala volejbalová tradícia

Na úvodný ročník turnaja sa prekvapivo prihlásili tri ženské družstvá a päť mužských.

Jozef Zemančík starší preberá trofej pre víťaza prvého ročníka.

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

V Topoľčanoch začali s očkovaním

Topoľčianska nemocnica začala s očkovaním svojich zamestnancov. K 15. januáru zaočkovala spolu 320 ľudí – zamestnancov nemocnice a ďalších zdravotníkov z mesta Topoľčany.

Už ste čítali?