h rodičov, veľké nadanie na jazyky, 27 rokov a veľkú chuť do akejkoľvek ťažkej práce. Nižňanec Juraj Tomaga, hovorca Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Otec Eduard, učiteľ fyziky a mama Irena nechali na svojich troch synov, aby sa slobodne rozhodli, kam sa má uberať ich budúcnosť. Najstarší Eduard pracuje v automobilovom priemysle, najmladší Braňo končí štúdium žurnalistiky. Na novinársku dráhu sa vydal hneď po absolvovaní vysokej školy aj Juraj – najprv ako tvorca internetových novín, na čas sa stal spravodajcom denníka SME, potom prevzal zodpovednosť za zahraničné spravodajstvo v Pravde.
„Povedal nám, že ide na konkurz, aj to, že je o miesto hovorcu ministra zahraničných vecí veľký záujem. Bola to pre neho výzva,“ hovorí otec Eduard Tomaga. „Keď ho nakoniec spomedzi asi päťdesiatky ďalších vybrali, zrazu váhal, pýtal sa ma, či to má naozaj zobrať. Po finančnej stránke to určite nebolo zaujímavejšie, ako jeho vtedajšia práca. Ale predsa len, podľa mňa sa podobná príležitosť takému mladému človeku naskytne len jediný raz v živote - ak sa vôbec naskytne. Rozhodol sa správne, minister Eduard Kukan je vynikajúci šéf, zanedlho po tom, ako Juraj začal na ministerstve robiť, sme sa stretli. Minister chcel spoznať aj jeho rodinu. V novembri sme sa tu v Nižnej stretli znova a dozvedeli sme sa, že pán Kukan je s Jurajom veľmi spokojný. A spokojní sme aj my – syn síce cestuje po svete ešte viac ako predtým, ale už sa nemusíme báť, že mu niekde lietajú guľky okolo hlavy...“
A čo nám o sebe prezradil Juraj? Veľa nie - raz darmo, odpovedá naozaj diplomaticky:
Ako veľmi mladý človek ste už našli v živote veľmi pozoruhodné uplatnenie, pritom cesta z vysokej školy do vysokej politiky nebýva vždy taká jednoduchá a priamočiara. Ako sa to podarilo vám?
„Úprimne vám poviem, že nemám žiadny bulvárny „recept na úspech“. Asi by som povedal len toľko, že treba ku všetkej svojej práci pristupovať zodpovedne.“
Koľko ovládate jazykov?
„Aktívne anglicky, španielsky, pasívne taliansky, portugalsky, trochu srbsky.“
Čo by ste poradili mladým Oravcom, ktorí sa chcú angažovať v politike? Za čím ísť a čoho sa vyvarovať?
„Nemám pocit, že by som pracoval v politike. Pohybujem sa medzi normálnymi ľuďmi.
Treba ísť za svojím cieľom, nie však bez ohľadu a rešpektu voči okoliu. Rast bez chrbtovej kosti a rešpektu voči priateľom, známym či ľuďom vo všeobecnosti sa nevypláca.“
Hovorili ste, že z vášho ročníka na gymnáziu M. Hattalu v Trstenej vás bolo viac, ktorí ste sa „vydarili“ ?
„Áno, bolo nás naozaj viac. Mám dojem, že to bol naozaj silný ročník, určite aj vďaka skvelým pedagógom na Orave. V Bratislave sme si založili spolok s názvom „Partizánska skupina Oklahoma stred“. Raz za čas sa stretneme a rozoberieme všetky možné problémy aj neproblémy pri dobrom víne, niektorí pri pive.“
Stretávate sa vo svojej práci s osobnosťami svetovej politiky. Ktorá z nich na vás zapôsobila najviac počas vášho účinkovania na MZV SR ?
„Veľmi milý je generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Mimoriadne silnú charizmu má tiež odchádzajúci americký minister zahraničných vecí Colin Powell.“
Kto z našich politikov?
„Najbližší mi je, samozrejme, môj šéf, minister Eduard Kukan. Nie je to čisto pracovný vzťah. Často mi radí aj v súkromných záležitostiach. Z ďalších politikov by som rád a v dobrom spomenul aj premiéra Mikuláša Dzurindu. V jeho prípade zdôrazňujem, že je úplne iný, ako ho prezentujú niektoré médiá. Dobre vychádzam aj s ministrom Rudolfom Zajacom. Páči sa mi, ako si vytrvalo stál za svojou reformou. Nie som lekár ani zdravotník, no viem, že v jeho rezorte sa ľady pohli správnym smerom.“
Je niečo, čo ste v záujme svojich ambícií museli obetovať? Alebo čo ste jednoducho museli spraviť a čo by ste už nechceli zopakovať?
„Nič také, skôr naopak. Práve teraz som si konečne našiel čas na seba. Zažil som veľa prehier - a u môjho šéfa som sa naučil, že práve na prehrách človek zistí, aký je naozaj. Trošku som musel obmedziť súkromie. Nereprezentujem už len seba, ale aj celé ministerstvo zahraničných vecí a môjho šéfa. Podľa toho sa musím aj správať. Ale nemám s tým problém.“
Zahraničný protokol sa riadi podľa prísnych pravidiel. Minister Kukan však nie je žiaden „skostnatelý dedko“ a má aj veľký zmysel pre humor. Zažili ste s ním (alebo s inými) na cestách nejaké humorné príhody?
„Je toho naozaj veľa. Ešte sú to ale príliš čerstvé humorné situácie, aby som sa s nimi zdôveroval. Možno neskôr.“
Vaša práca je veľmi časovo náročná nielen na cestovanie a spoločenské podujatia, ale aj na neustále štúdium. „Podpisuje“ sa to aj na vašom súkromnom živote? Zostáva vám čas aj na iné - koníčky, priateľstvá, lásku?
„Na kamarátov si čas nájdem, aj na vzdelávanie. Dovolím si dokonca povedať, že teraz mám život usporiadanejší, časovo jasnejší. Naozaj nemám problém nájsť si čas, všetky povinnosti mám naplánované vopred a podľa toho sa to stihnúť dá. Horšie by bolo pracovať v chaose... Ten ale na ministerstve zahraničných vecí nevládne.“
Ako strávite tohtoročné Vianoce a novoročné sviatky, budú skôr pracovné alebo oddychové?
„Zo všetkého niečo. Na Vianoce budem s rodičmi na Orave, po sviatkoch sa však vraciam do Bratislavy. Blíži sa koniec roka a nerád by som niektoré povinnosti odkladal na budúci rok.“
