Článok pokračuje pod video reklamou
eňákovú by mohli rozprávať mnohí a mnohí ďalší ľudia nielen z blízkeho okolia, ale aj z celého Slovenska, Poľska, Čiech či Maďarska.
„Bola to veľmi dobrá žena,“ pokračuje v rozprávaní bývalý kostolník Ľudovít Gasper. „Keď sme ako miništranti chodievali po koľade, vedeli sme, že okrem Kolejáka (čo mal vtedy obchod) a Kolejáka (čo majú dnes kňaza v rodine) dostaneme cukríky len u Dreveňáka, čo boli aj chudobní. To bývali ešte v staručkej drevenici pri vode, za kostolom. Babka si nikdy nedávala za svoju robotu liečiteľky platiť, svoju schopnosť pokladala za dar od Boha. Kto niečo priniesol, dobre, kto nie, nič sa nestalo. Máločo si nechala, väčšinu vecí, ktoré jej pacienti zďaleka i zblízka nosili, porozdávala po rodine a chudobným ľuďom v dedine alebo samotným pacientom.“ Ľudovítova mama v tridsiatom treťom roku, keď sa narodil, ťažko ochorela, hrozilo, že pôrod neprežije ani ona, ani dieťa. Keď prišiel čas, otec doviezol lekára zo Slanice, pôrodná babica mu asistovala. Chlapca zachránili, mať bola vo veľmi vážnom stave. „Babka Dreveňáčka sa o ňu aj o mňa starala pol roka – až ma konečne po pol roku mať po prvýkrát mohla zobrať na ruky...“
Tvaroh s vápnom povolili aj lekári
Gasperovcom pomohla ešte viackrát. Prvé dieťa, ktoré sa narodilo už v nemocnici v Trstenej, hneď prvý deň po prepustení z nemocnice zomrelo. „Pri druhom by ma tam už nikto nedostal, tak som znenávidela vtedajšieho doktora, ktorý nerozoznal, že dcérka mala zápal pľúc. A tak sa o prežitie druhej dcéry už postarala babka Dreveňáčka. Aj toto dieťatko sa muselo hneď po príchode na svet potrápiť so zápalom pľúc. Babka poradila jednoduchý, ale účinný recept: Tvaroh zo 4 litrov kravského mlieka zmiesiť s hrudkou vápna veľkosti fazule a jedným bielkom z vajca. Masu treba medzi dvomi vrstvami látky rozvaľkať, týmto obkladom obložiť hrudník a dobre zabaliť. Po šiestich hodinách by mala celkom stvrdnúť. Vtedy treba všetko zopakovať. Za dva dni bola dcérka z najhoršieho vonku...“
Rovnakú procedúru povolili lekári urobiť aj priamo v nemocnici, kde Anna Gasperová ležala tiež so silným zápalom pľúc. Vyzeralo to veľmi zle, už nemali čo stratiť. Rodina sa pri jej posteli striedala deň aj noc, a zábaly babky Dreveňáčky znova zabrali.
Mária Dreveňáková v roku 1911 absolvovala odborný kurz pre pôrodné asistentky, ktorý poriadalo v Ungvári oddelenie zdravotníctva maďarskej vlády. Jej vnuk, terajší starosta Liesku Martin Dreveňák, dodnes opatruje jej diplom, znejúci na meno Landják Mária Drevanyák Jánosé, oprávňujúci k výkonu práce Bábahepzó – Inlézetnek, pôrodnej asistentky. Podľa zákona si ho neskôr musela pravidelne obnovovať. Neskôr si kvalifikáciu rozšírila o diplom zdravotnej sestry, asistovala už aj pri operáciách. Podľa viacerých starých Liesečanov Máriu Dreveňákovú na prvý kurz vybral vtedajší správca farnosti Andrej Bažík zo Zuberca. Aj on istý čas študoval medicínu a zdalo sa mu, že Mária má pre túto prácu všetky vlohy. Trafil naozaj do čierneho.
Neskôr jej dal všetku svoju odbornú literatúru z medicíny, ba počas mnohých rokov jej odovzdával aj svoje vedomosti z ľudového liečiteľstva. No ona sama ich vďaka svojmu nezvyčajnému daru priviedla takmer k dokonalosti. Popritom privádzala stále na svet stovky detí. Nikdy nereptala, keď v noci, v chumelici či daždi musela ísť neraz pešo veľa kilometrov. No žiadnou zvláštnosťou nebývali na jej dvore ani vozy či sane z Čierneho Dunajca, Jablonky či Pekelníka, kým tieto obce patrili ešte k Slovensku. Po násilnom oddelení tejto časti Oravy sa tamojším obyvateľom chodilo do neďalekého Liesku čoraz ťažšie, no za babkou prichádzali aj po tom, čo sa konča Suchej Hory objavili hraničné kamene.
Mne vraj treba ženu!
„Zo železničnej stanice (dnes meteorologická stanica nad dedinou – pozn. aut.) sa celé roky deň čo deň hrnuli húfy pacientov,“ spomína Ľudovít Gasper, ktorý sa histórii Liesku i Oravy venuje po celý svoj život ako koníčku. V jeho dome nájdeme knihy a časopisy, ktoré zbieral, študoval, viazal a neraz aj prepisoval desiatky rokov. „Pamätám si na jedného vysokého, vypaseného mäsiara, ktorý keď od babky vyšiel, hneď hovorí: Ej, dobrá je tá babka, dobre vie, čo hovorí. A pravdu má, keď vraví, že mne netreba žiadne lieky! Mne vraj treba ženu! Ale s takou ľahkou diagnózou sa babka stretala asi len zriedka, ľudia sa na ňu obracali hlavne s takými zdravotnými problémami, kde už nepomáhali lekári. Každému vysvetlila čo a ako má používať, ukázala rastlinky, poradila, kde rastú... Spolupracovala aj s pánom lekárnikom Murinom v Trstenej, ten miešal lieky podľa jej receptov.“
Výnimočného človeka, čo ako pomáha svetu, nakoniec vždy dostihne jedna ľudská vlastnosť. Bohužiaľ, nie je to vďačnosť, ale – závisť. Úrady jej začali brániť vykonávať živnosť liečiteľky. Až kým... Istému vysokopostavenému úradníkovi ochorelo dieťa. Nepomohli lekári doma, ani niekde inde. Ako topiaci sa chopil zúfalý otec chýru o zázračnej babke Dreveňáčke. Prišiel - a babka pomohla. Robili sa okolo toho veľké tajnosti, ale v dedine sa nič neutají. Dnes si už nikto nepamätá, o koho išlo – dôležité bolo len to, že odvtedy babka mohla zase legálne pracovať ako liečiteľka. Vďačnosť má veľa podôb. Istý lekár z Bratislavy za to, že mu ženu zachránila, babke poslal sochu Sedembolestnej Panny Márie, ktorá stojí v kaplnke pred domom Dreveňákovcov doteraz. Vďační pacienti jej vyprosili aj apoštolské požehnanie od vtedajšieho pápeža - jeho originál opatruje babkin vnuk Martin doteraz. Liesečania vedia, že Mária Dreveňáková vo veľkej tajnosti liečila aj vtedajšiu hlavu československého štátu Antonína Zápotockého. No hoci babka pomáhala ľuďom ako ľudová liečiteľka 45 rokov svojho osemdesiatpäťročného života, dvom z troch svojich detí nedokázala pomôcť - dcéra a jeden syn boli takmer po celý život ťažko nedoslýchaví. No to je už vada, ktorú nedokáže liečiť doteraz nikto.
Na záver tu máme ešte dva z receptov babky Dreveňákovej:
Na žalúdočné vredy: Na liečebnú kúru treba 3 kg jabĺk, ˝ kg pravého včelieho medu (nie umelú náhradu), trezalku, palinu, prasličku a kôprové semená. Na jednu dávku postrúhame cca 200 g jabĺk a premiešame s 3 lyžicami medu. V 1 litri vody uvaríme po lyžici sušenej trezalky a prasličky, pridáme medzi prsty paliny a 8 – 10 semiačok kôpru. Strúhané jablká s medom jeme ráno, na obec a večer po 10 lyžíc a zapíjame 2 dl odvaru. Opakujeme denne 7 týždňov.
Zaručený babkin recept – pre chorých, ale aj pre márnivých plešivejúcich mužov - proti vypadávaniu vlasov: Koreň lopúcha (Lopúch plstnatý - Arctium tometosum) vykopeme na jar alebo na jeseň. Potrieme ho na rajbadle a vypražíme v čistej bravčovej alebo husacej masti. Drobnú žihľavu (Urtica dioica) namočíme do liehu a necháme 7 dní vylúhovať. Výluhom potrieme hlavu a potom pomastíme.
