Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Hmota nabitá energiou, alebo Siváň – živáň

Za dedom Siváňom, ako ho všetci volali, chodili do malej hornooravskej obce Babín také osobnosti slovenskej kultúry, ako Dominik Tatarka, Milan Laluha, Vladimír Kompánek, Andrej Rudavský či Ignác Kolčák.

Kým ho neobjavili títo ľudia, v jeho rodnej obci nikto Siváňovej tvorbe nepripisoval vážnosť. „Bol roľník. Deti, manželka aj ľudia z obce sa mu vysmievali, že starý chlap sa zapodieva kadejakou zbytočnosťou. Podľa ich mienky mal ísť na pole, do lesa, jednoducho zaujímať sa o užitočné veci, ktoré prinášajú peniaze,“ píše vo svojej spomienke na deda Siváňa maliar Ignác Kolčák. Dnes sú Siváňove drevené sošky a betlehemy vo všetkých veľkých slovenských galériách a jeho dielo poznajú znalci naivného umenia na celom svete. V encyklopédii svetových insitných tvorcov zaujal miesto popri kovačických maliaroch či slávnom colníkovi Henri Rousseauovi.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa stal tento postavou drobný oravský roľník svetoznámym insitným rezbárom? Všetko sa to začalo vyrezávaním drevených figúrok do betlehema. Po otcovi, ktorý mu zomrel v roku 1914 na prácach v Amerike, mu zostal starý betlehem, ktorý sa niekedy v tridsiatych rokoch minulého storočia rozhodol opraviť. Pribral k sebe piatich mládencov a na Luciu sa s nimi a betlehemom na pleciach vybral do sveta zvestovať ľuďom dobrú novinu. Takto spolu putovali po Slovensku až do Troch kráľov, teda takmer mesiac. Rok čo rok, za prvej ČSR, za Slovenského štátu i potom za komunizmu. V päťdesiatych rokoch s ním začal chodiť „po koľade“ aj jeho syn Štefan. Keď s ním šiel prvý raz, mal 12 rokov.

„S koledou sme začínali v našej obci a potom sme sa vybrali pešo do Oravského Podzámku. Tam sme si vykoledovali nejakú korunku na cestu vlakom a pokračovali sme v Turci, Žiline, Trenčíne, Dubnici nad Váhom, Trnave. Ale zašli sme aj na východ do Levoče, alebo na západ do Čiech,“ spomína si Štefan Siváň mladší, ktorý otca v jeho sochárskom diele nasleduje. V päťdesiatych rokoch však režim pestovanie betlehemskej tradície nepodporoval. Preto si na miestnom národnom výbore vždy museli vyžiadať povolenie. „Otec povolenie dostal, ale iba na koledu v obci. Toto povolenie sme si potom zobrali so sebou aj na cestu ďalej.

Skryť Vypnúť reklamu

Pamätám si, keď nás v Tešíne kontrolovali policajti a ukázali sme im to povolenie, hneď nás poslali domov. Odviedli nás na stanicu a museli sme si kúpiť lístky do Žiliny. Otec však chodil s betlehemom pravidelne a mal už svojich známych, kde ho doslova čakali. V Budatíne pri Žiline nás raz v podvečer zastavil policajt. Mysleli sme si, že nás ide zajať. Viedol nás hore dedinou a zrazu nám povedal: Tu je môj domček, zaspievajte mojim deťom. Ďalšie roky nás už vždy čakal, pohostil nás a usmernil, aby sme nechodili veľmi do mesta, ale držali sa viac na okraji, že on sa už nejako postará, aby nás neposlali domov.“ Po Troch kráľoch sa skupinka unavená vracala do Babína, ale už bez betlehemských figúrok a často aj bez celého betlehema. Cestou totiž všetko rozpredali obdivovateľom. Ďalší rok musel dedo Siváň vyrobiť nový betlehem, v lepšom prípade len figúrky. Tie učil vyrezávať aj chlapcov.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektorým to išlo lepšie, niektorým horšie. „Občas sme dostali od otca aj po prstoch. Ale kto urobil figúrku podľa jeho predstáv, toho pochválil,“ načrel do spomienok Štefan Siváň mladší. Podľa jeho odhadu urobil jeho otec približne 15 betlehemov, ktoré sú dnes v rozličných galériách a v súkromných zbierkach. Jeden zostal aj v dedovom rodnom dome, kde syn zriadil malú galériu. Okrem betlehema je v nej i niekoľko desiatok Siváňových menších i väčších sôch. „Po kolede sme chodili piati. Betlehem nosil otec, potom bol Fedor, Stacho, Kubo a bača. Ja som býval Fedor alebo Stacho. Títo dvaja mali najviac úloh a okrem toho, že hrali, museli aj niečo odspievať. Doprovod k spevu nám robili kyjaky, ktorými sme búchali o zem, a píšťalky.“ Koledy a betlehemské výstupy chlapci najskôr niekoľko týždňov nacvičovali. Museli pritom preukázať aj svoje fyzické schopnosti a vytrvalosť. Dedo Siváň si spomedzi uchádzačov starostlivo vyberal, lebo museli vedieť odolávať všetkým strastiam, ktoré ich pri niekoľkotýždňovom putovaní Slovenskom postretli. Navyše v zime, nevediac kde budú spať a čo budú jesť. Cez sviatky boli obchody pozatvárané a tak museli vedieť presvedčiť gazdinky a gazdov, aby im dali niečo pod zub a nechali ich niekde prespať.

Často spávali na šope alebo v maštali, len niekedy, keď natrafili na výnimočne dobrých ľudí, sa im ušla teplá izba. No aj tam spali na zemi alebo na lavici. Štefan Siváň mladší takto na ceste s betlehemom prežil vianočné sviatky šesťkrát. Podľa jeho slov to však bolo pre neho zaujímavé dobrodružstvo, na ktoré sa tešil. Keď po skončení školy začal pracovať v Turanoch, namiesto neho chodili mladší. Ale jeho otec mal na konte až 24 betlehemských ciest. „V tom čase bola na dedine bieda. Koruniek nebolo, na gazdovstve sa nedalo zarobiť, museli sa odovzdávať kontingenty. To, čo sme vyzbierali pri koledovaní, nebolo bohviečo, ale stačilo nám to na živobytie. Ľudia nám dávali väčšinou mince, potom som chodil pol roka do obchodu s drobnými,“ hovorí dnes so smiechom syn deda Siváňa.

Otcovu cestu k drevorezbe vidí takto: „Kedysi chlapi chodievali na hoľu hradiť košiare pre ovce a stavať kolibu. Otec bol drobnejší a preto kým ostatní robili ťažšiu robotu, jemu dali vysekávať žľaby alebo urobiť nejakú ozdobu na kolibe. Niekedy vyrezal do stromu pred kolibou ovečku alebo pastiera ako symbol salaša. Postupne mu táto robota prischla a on v tom získal určitú rutinu. Chlapi zostávali na holi aj na noc, pri vatre si zaspievali, zatancovali a zábavu im robil väčšinou otec - bol taký komediant, ľudia ho preto mali radi. Mal však aj vzťah k tradíciám. Preto urobil svoj prvý betlehem, nacvičil hru a chodil koledovať.“ S betlehemom raz zašiel aj do Rajca, kde býval sochár Vladimír Kompánek. Práve on v ňom spoznal prirodzeného a svojbytného tvorcu.

Odvtedy sa začalo jeho priateľstvo s významnými slovenskými výtvarníkmi, ktorí ho pravidelne navštevovali v jeho rodnej drevenici a povzbudzovali do ďalšej tvorby. Dominik Tatarka napísal o Siváňovej práci esej, ktorú uverejnili v rakúskom časopise. A z deda Siváňa sa stal razom svetoznámy insitný umelec. Svoje nezameniteľné drevené sošky tvoril až do neskorej staroby. Zvlášť horúčkovito ich vyrezával po požiari jeho drevenice roku 1980, keď plamene zničili veľkú časť jeho práce a keď potom v roku 1983 ovdovel.
Pesničky z kolied si spievaval aj v neskorej starobe. Bol útly, ale veľmi temperamentný. Maliar Milan Laluha o ňom povedal, že dedo bol „hmota nabitá energiou“. A výtvarník Viliam Hornáček, pochádzajúci takisto z Oravy, ho nazval „Siváň – živáň“. Už vyše 80-ročného ho počul spievať pesničku:

Hop z nôžky na nôžku,
poskočme si trošku,
pri tých našich ovečkách,
pri tých našich statečkách.

Nezabudnuteľný dedo Siváň zomrel 89-ročný 7. mája 1995. V roku 2006 si v Babíne pripomenú jeho nedožitú storočnicu otvorením galérie vo voľnej prírode. Budú v nej inštalované drevené plastiky rezbárov, ktorí nadväzujú na jeho odkaz. Nebudú tam chýbať sochy syna Štefana, jeho dôstojného a talentovaného nástupcu. Hoci takisto neškolený, v drevorezbe sa postupne vypracoval k originálnemu prejavu. Umeniu sa venuje aj druhá generácia potomkov deda Siváňa, vnuk Štefan a vnučka Lenka. Tí však už vyštudovali Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, obaja v odbore reštaurátorstvo. Dedo Siváň zanechal po sebe naozaj živé dielo.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 539
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 660
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 477
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 665
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 620
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 416
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 176
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 619
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 343
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 336
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Futbalisti Brezovice sa na jeseň bavili futbalom

Oravský Podzámok zimoval vlani na prvom mieste siedmej ligy. V aktuálnej sezóne sa nachádza na desiatom mieste.

Futbalisti Brezovice predvádzali na jeseň výborné výkony.

Dohrávať počas zimy je na Orave takmer nemožné

Názory klubov sa líšia. Umelú trávu však veľmi nepreferujú.

Na Orave máme dve ihriská s umelou trávou.
V Kultúrnom dome v Zuberci dnes vytvorili dve odberové miesta.

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?