V liste mi kladiete veľa závažných otázok, ale podľa záveru nijaké odpovede na ne nečakáte, lebo ste už vyriekli aj rozsudok. Z histórie sú známe mnohé súdne procesy, ale ani múdry kráľ Šalamún nevyriekol rozsudok bez toho, aby si nevypočul obidve strany. Vy, milí bývalí spolupracovníci, ste si nedali ani tú námahu, aby ste našli svojho bývalého riaditeľa. Ani ste sa ho nespýtali, prečo musel tak náhle opustiť pozíciu generálneho riaditeľa s prislúchajúcim platom a spoločenským postavením. Na základe podhodených jednostranných informácií ste súdili - bez právnického posúdenia, bez odborného vzdelania z ekológie. Súdili ste, lebo ste sa báli, že nebude budúca výplata, že nebude na Vianoce kapor... Odsúdili ste bez súdu a teraz neviem, čo si od tohto listu sľubujete. Pred takmer jeden a pol rokom vás netrápilo, ako to bude so mnou a aký bude osud mojej rodiny. Pre údajné „hrubé porušenie pracovnej disciplíny “ som od človeka, ktorý záhadne a mimoriadne rýchlo zastupoval nového akcionára (ktorého podľa tvrdení na súde ani nepoznal...?) dostal hodinovú výpoveď. Ba siahol aj na moju česť.
Celú záležitosť som podal na súd. Súd bez zaváhania - na okresnom aj na krajskom pojednávaní - aj napriek „ vysokému právnemu vedomiu “ (ako sám o sebe prehlásil váš právny zástupca) potvrdil, že výpoveď mi bola daná neoprávnene, že môj pracovný pomer naďalej trvá a som zamestnancom SVP, a.s. Istebné, ibaže od júla 2003 bez výplaty. A len tak medzi riadkami pripomínam štatutárom spoločnosti, že nevyplatenie mzdy je trestný čin.
Už dávno som nebol v „našej“ spoločnosti a nevedel som, že zamestnanci tam musia písať alebo len podpisovať otvorené listy, aby mali prácu. Vedenie firmy je zodpovedné nielen za to, aby zamestnanci mali riadne vyplatenú mzdu, ale aj za dodržiavanie záväzných projektov, zákonov a nariadení o nakladaní s odpadmi. Určite som ako riaditeľ urobil chyby aj ja, ale od toho, aby ste museli písať alebo podpisovať to, čomu ani vy nemôžete veriť, som vás ušetril. Verte, že nebolo vždy ľahké zabezpečiť, aby za prácu bola aj pláca, aj keď môžem povedať, že táto časť bola z mojej činnosti tá ľahšia.
Obzrite sa troška dozadu a uznajte, že je škoda, že nemáme v platnosti ešte staré občianske preukazy, kde sa evidovala každá zmena zamestnávateľa. A keď ste niektorí na tomto pracovisku od počiatku, teda od roku 1993, tak viete, že ste sa nemuseli pohnúť ani z tej istej dielne a zamestnávateľ sa vám zmenil tri či štyrikrát. Vznik nových spoločností bol riadený proces. Nová spoločnosť vznikla vždy, keď sa podarilo ohlodať starú až na kosť. Keď už nebolo možné ďalej, potom sa mocní rozhodli, že postúpia o jednu stanicu, kde je ešte čo vziať. A tak spoločnosť menila mená, až sa jedného dňa narodila naša SVP, a.s.
Keď som bol ešte v pozícii riaditeľa, snažil som sa, aby ste v práci boli slušne pracovne oblečení, mali ochranné pomôcky a všetko, čo bolo pre vašu prácu potrebné. Nikdy som Vám nerozprával o tom, aká je situácia s plnením projektu pre uzatvorenie skládky, aké sú problémy s odbytom, ako sa mení cena Cr-koncentrátu. Snažil som sa zvýšením výkonu triediacej linky nájsť priestor aj pre neustále sa zvyšujúce požiadavky ľudí, ktorí SVP ovládali. Keďže však nároky boli príliš veľké, bol som nútený hájiť záujmy spoločnosti SVP, a. s,. a teda aj vaše. A nový majiteľ ma odvolal.
Keď mám povedať pravdu, neviem, prečo ste váš list adresovali mne, keď potom oslovujete oravskú verejnosť. Tí, ktorí vám tento list napísali, mali vám povedať aj celú pravdu: že spoločnosť SVP, a.s. Istebné troskovisko spolu s pozemkami riadne predala na výslovný príkaz majiteľa a jediného akcionára, ktorý týmto aktom neporušil ani zákon, ani morálne právo. Cena bola stanovená na základe znaleckého posudku, bola zaplatená a spoločnosť SVP, a.s. Istebné peniaze prevzala. A keby bol akcionár predal tento majetok aj za korunu, tak by to bolo jeho právo, do ktorého ani vy a ani ja nemáme právo zasahovať. (Čo by ste povedali na to, keby vám sused prikazoval, či máte svoju záhradu predať alebo darovať - viete si to predstaviť?).
Jediná cesta bola dostať sa spod monopolného tlaku jediného odberateľa a takmer jediného dodávateľa. TEN, čo kúpil SVP, a. s., vedel dobre čo a v akom stave kupuje. Prostredníctvom právnikov podal niekoľko žalôb na súd, ale jeho snaha nebola zatiaľ na žiadnej úrovni korunovaná úspechom. Preto teraz skúša zapôsobiť na verejnosť s odvolaním sa na osud 49 rodín. Tento stav zapríčinila len tvrdohlavosť a nenásytnosť nového vedenia SVP, a. s. a totálny nezáujem o spoluprácu.
Vážený zamestnanci, spýtajte sa, prečo nechce súčasné vedenie SVP, a. s. spolupracovať s BT Group, a. s., ak im na práci skutočne záleží. Spoločnosť BT Group ponúka po schválení svojho projektu uzatvárania skládky prácu pracovníkom spoločnosti SVP, a.s.
V skutočnosti však ide len niekomu o peniaze. Ak ste naivní, ďalej verte, že v tejto kauze ide o vás. Ak si to chcete overiť, skúste aspoň jeden týždeň alebo mesiac nevyrábať. Za posledné roky prišlo o prácu v Istebnom skoro 2 000 ľudí. A nič sa nestalo. Len si niekto kúpil lepšie auto...
Vy žiadate o pomoc oravskú verejnosť. A pritom ste mlčali, keď sa nelegálne likvidoval odpad práve na území, kde títo ľudia žijú a budú žiť.
V nedávno uverejnenom veľkoplošnom inzeráte hľadá váš predseda predstavenstva Stanislav Molík súvislosť medzi sudmi s nebezpečným odpadom, súdmi a morálkou. Dúfam, že za krátky čas pán Stanislav Molík a tiež autor článku, ale hlavne TEN, ktorý to všetko financuje, pochopia rozdiel medzi sudom a súdom v súvislosti s morálkou, na ktorú sa tak vehementne odvolávajú. Možno si pán Stanislav Molík spomenie na obdobie, keď sa rozhodovalo o predaji troskoviska. Bol predsa o všetkom informovaný a pripojil svoj podpis k písomnému súhlasu na výpis z uznesenia predstavenstva SVP, a. s. Istebné na predaj troskoviska za tú cenu, za ktorú sa predalo. Na súde však pokrytecky tvrdil, že musí vidieť originál tohto dokumentu, aby rozoznal svoj podpis. Už Karel Kryl v jednej piesni spieva: Kto všetko môže o morálke kázať...
A teraz späť do SVP spred 18 mesiacov. Sudy s odpadom, ktoré na troskovisku hľadala verejnoprávna televízia, novinári a vyšetrovatelia, boli na skládke dlho. Teda aj počas môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa. Boli vykonané chemické rozbory obsahu sudov. Na rozdiel od posledných tzv. rozborov vykazovali vtedajšie rozbory vysoké koncentrácie nebezpečných prvkov. Keď sa jednalo o tom, či dám sudy s odpadom zakopať, teda či zakopem do zeme ekologickú bombu, povedal som rázne NIE. S predchádzajúcim majiteľom sme hľadali legálne cesty ako tento odpad zlikvidovať. Tieto riešenia neboli lacné, avšak možné následky pri nelegálnom uložení mohli a môžu mať katastrofálne následky. Evidenčné listy o tomto odpade u jeho pôvodcu sa „stratili“. A „stratili“ sa aj v štátnej správe. Problém však ostal - zlikvidovať samotný odpad. Podľa mojej mienky nazvať opísanú situáciu „ šírením poplašnej správy “ je návrat do dôb temna. Keď v roku 1986 vybuchla elektráreň v Černobyli a verejnosť bola cez ovládané masovokomunikačné prostriedky upokojovaná, že nedošlo k žiadnemu úniku radiácie. A už o pár dní nás presviedčali, že radiácia klesla na polovicu.
Takže, moji milí, manipulovaní zamestnanci - prežil som s rodinou 18 mesiacov len na príležitostnej práci. Môžem Vám povedať, že to nie je jednoduché, ale je to možné. Mzda je veľmi dôležitou zložkou života, nie však jedinou. Je ňou aj postoj človeka k životu, k priateľom a nepriateľom. Ak by som hájil iba vašu budúcomesačnú mzdu, možno by som ešte dnes bol riaditeľom. Kde by ale bolo moje svedomie? Len čas ukáže, či ten, kto dnes kričí Chyťte zlodeja! je aj nevinný.
Autor: Ing. Miroslav Hubčík
