Advetný čas kedysi (v Brezovici)

Bola to sv. omša k Panne Márii. Na prvé roráty šli niektorí ľudia do trstenského kostola. Deväť dní pred Vianocami sa začali modliť ďeviatnik. Podľa starého zvyku sa každý deň chodievalo do iného domu. Zišlo sa deväť rodín a nosili obraz, na ktorom bola Panna Mária a svätý Jozef, ako hľadajú nocľah. Keď došli do deviateho domu, obraz v ňom zostal až do Hromníc. Tam sa veriaci potom schádzali každú soboru večer a modlili sa k Panne Márii ruženec, litánie a zaspievali adventnú pieseň. Keď sa šlo do druhého domu, tak sa táto pieseň spievala cestou:

Panenka Mária po svete chodila /svojeho synáčka v živote nosila/ v živote nosila// Išla ona išla tou cestuof širokuof,/ postretla kováľa.// Kováľu, kováľu, dajže mi nocľahu!// Ja nocľahu nedám, ľebo ho sám ňemám.// Ja mám kuvalíkuof, čo mi kujú kliny,/ čuo budú pribíjať Krista Pána s nimi, Krista Pána s nimi// Ľen to uslyšala, hneď sa odtaľ brala.// Tam, do jednej stranky , do chatrnej šuopky/ pres prach prekročila, synka porodila.//Prišlo ku nej prišlo, kovaľovo diefča.// Diefčatko, diefčatko, kolíš pachoľatko.// Ja by kolísala, kej ručičiky mala.// Dotkni sa jasličiek, dá ti Boh ručiček,/ dotkni sa mi syna, budeš uzdravená.// Ono sa ľen dotklo, zaraz rúčky malo/ z velikuof radosťuof do domu bežalo...

V advente, pred Vianocami, robili sa salónky z kockového cukru, alebo z cukru škrobového. Neskôr sa robievali aj kolekcie z kakaa a na jablká sa priväzovali nitky. Cez celý advent sa nespievali veselé pesničky, ani s netancovalo. Katarína už „zapierala muziku“ a Ondrejovi podávala kľúče. Muziku „otváral“ až svätý Štefan.

(Zo starých zvykov si ešte všimnime rozprávanie pani Apolonie Hucíkovej v originálnom nárečí):
... na Ondreja a Luciu diefky olovo ľáli. Keď sa roztopilo, do vody ho vľáli, pozerali, čuo sa im tam uľálo. Aj halušky varili. Múku šli kradnúť k mláďencom do domu, do komory. Variť mali pri dreve, kteruo vzali z drevárne mládenca. Vodu mali f ústach nosiť zo studňe od mláďenca. Na papierové lístečky si napísali mená mláďencuof, chterých radi mali a zavinuli do halúšek, a keď už vyvreli, haluška, chterá vyšla prvá na vrch, a jakuo meno bolo v nej, za teho sa mala vydať. Od Lucie sa vetvičky zo stromuof zo slivárky aľebo z čerešne odlomili, do vody sa namočili, aby na Vianoce boli pekné, rozvinuté...
(so súhlasom Dr. Jozefa Golvoňa uverejňujeme rozprávanie o adventnom čase v minulosti z jeho knihy Brezovica v čase dejín a v priestore kultúry)