Práve trénera druhého menovaného kolektívu Milana Mikušiaka sme oslovili, aby nám poodhalil prácu v ženskom kolektíve. Okrem toho, že trénuje ženské družstvo, je aj aktívnym hráčom TJ Družstevník Oravská Poruba.
V jesennej časti ženskej futbalovej ligy ste odohrali len tri stretnutia, Námestovo dokonca len dve. Neuvažovalo sa na tým, že súťaž s piatimi účastníkmi by sa mohla hrávať aj štvorkolovo?
„Najväčší problém bol v tom, či sa súťaž vôbec začne. Už pred dvoma rokmi sme sa spolu s ďalšími klubmi dohodli, že súťaž by sa mohla začínať už začiatkom septembra. Ani tento rok to nevyšlo podľa predstáv nás všetkých. Napokon sa súťaž začala s piatimi mančaftmi až v októbri. Rozmýšľalo sa aj nad tým, že by sa hralo štvorkolovo, no napokon sa rozhodlo, že zostaneme pri dvojkolovom systéme doma - vonku. Sme však radi, že sa súťaž vôbec rozbehla, aj keď prestávky medzi jednotlivými zápasmi sú veľmi dlhé. Niekedy aj počasie zaúradovalo, veď zápas s Námestovom sme odohrali až na tretíkrát.“
Zabudovali ste do tímu aj niektoré nové tváre?
„Pred sezónou sme veľmi zvažovali, či sa do súťaže vôbec prihlásime. Aktívnu činnosť ukončilo päť starších dievčat a káder zostal dvanásť-trinásťčlenný. Avšak aj na základe dvojkolového systému sme sa rozhodli, že štyri zápasy na jeseň a na jar akosi zvládneme. Do kolektívu sme museli zabudovať mladé dievčatá, čím sa káder výrazne omladil. V zápasoch nastupovali dievčatá, ktoré prakticky len mesiac trénovali. Šancu dostali aj mladé hráčky, ktoré dovtedy poväčšine iba striedali. Myslím si, že v zápasoch nesklamali, aj keď s výkonmi niektorých hráčok nie sme spokojní. Má to však súvislosť aj s tým, že prakticky trénujeme len jeden deň v týždni.“
Počas celého roka sa zúčastňujete rôznych futbalových turnajov, na ktorých štartujú aj družstvá najvyššej futbalovej súťaže žien – I. ligy. Obstála by Oravská Poruba s lepšími podmienkami v najvyššej ženskej súťaži?
„Ak by mali niektoré dievčatá o niečo lepšie podmienky a trénovali by tak, ako sa v prvej lige trénuje, na ligovú súťaž by určite mali. Keďže v ženskej futbalovej lige Žilinského kraja nemáme väčšiu konfrontáciu, radi prijímame pozvania na rôzne turnaje. Počas minuloročnej zimnej prípravy sme sa zúčastnili štyroch kvalitne obsadených turnajov, z toho bol jeden juniorský. Na ženskom turnaji v českom Hlučine sme síce skončili na poslednom mieste, ale mohli sme porovnať úroveň ženského futbalu u nás a v susednej Českej republike. Druholigový celok Hlučina porazil vtedajšieho nášho majstra Slovan Bratislava, čiže aj z toho nám vyplýva, že úroveň ženského futbalu v Českej republike je na oveľa vyššej úrovni. Na všetkých turnajoch sme odohrali kvalitné zápasy. Niekedy sa nám zdalo, že sme súperovi vyrovnaným partnerom, no vzápätí vsietil tri góly a bolo po stretnutí. Výkony dievčat na každom turnaji viacerými zápasmi stúpali, čo im dodávalo väčšie sebavedomie. I keď treba povedať, že je rozdiel hrať v hale a na trávnatej ploche.“
Najbližší program je pravdepodobne spojený s účasťou na zimných halových turnajoch.
„Dostali sme pozvánku na 28. decembra ísť na juniorský turnaj. Bola by škoda nezúčastniť sa takéhoto turnaja, no ešte nevieme, či dáme dokopy dostatočný počet dievčat, keďže organizátori turnaja od družstiev požadujú dodržať vekovú hranicu do 15 rokov. Avšak verím, že sa juniorského turnaja napokon zúčastníme. Na programe sú aj zimné turnaje v Žiline a Predmieri - ten organizuje žilinský tréner. Cez zimu sa chceme pripraviť tak, aby sme jarnú časť odohrali so cťou.“
Nielenže ste trénerom ženského futbalového družstva, ale svoju obec reprezentujete aj ako aktívny hráč v I. triede dospelých. Aké rozdiely badať u jednotlivých kolektívoch?
„Najväčší rozdiel je už len v tom, že dievčatá si prakticky všetko hradia zo svojich peňazí. Tých pár prostriedkov, čo dostanú, nie je zabezpečenie na dlhšie obdobie. U mužov, je to trošku iné. Nejaké peniaze aj dostaneme, no akoby sme si ich nevedeli vážiť. U dievčat mi trošku chýba oddanosť hre.“
Odbočme trošku od ženského futbalu. S postavením mužského kolektívu v I. triede dospelých asi nevládne veľká spokojnosť.
„S našim umiestnením určite nie je spokojnosť. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby bola po skončení sezóny spokojnosť na všetkých frontoch. Taktiež ako u dievčat, aj u mužov skončilo pred sezónou niekoľko starších hráčov. Zo začiatku sezóny sa zdalo, že to nebude až také zlé. Potom však akoby na mužstvo doľahla kríza, ktorá sa s ním viezla počas celej jesennej časti súťaže. Kolektív Oravskej Poruby je veľmi mladý, nemá veľa skúseností, okrem pár starších hráčov. Veríme, že v jarnej časti sezóny to bude lepšie a oveľa viac nám pomôžu bývalí dorastenci Istebného. Ak nebudem mať zdravotné problémy, určite by som chcel mužstvu pomôcť.“
Je lepšie viesť družstvo z lavičky, alebo byť priamo na „pľaci“?
„Určite je lepšie byť hráčom. Tréner má viac starostí. A keď si to zoberiem, ako je to u mňa, že okrem trénovania si zabezpečujem aj všetko ostatné, nemám nad čím uvažovať. Keď by som sa mal starať len o tréningové jednotky, možno by som mal iný názor...“
