Vedľa seba tu možno vidieť práce Štefana Siváňa z Babína - erudovaného umelca, ktorý už vyrastal na rezbárskom remesle svojho otca - a rezbárskeho „samorastu“ Stanislava Ondríka z Tvrdošína-Krásnej Hôrky. Bývalého šoféra vôňa a tvárnosť dreva zlákali k práci s dlátom len pred piatimi rokmi, ale kto vidí jeho robotu, hneď vie, že pôvodným povolaním sa musel minúť. Ako sám tvrdí, drevo ho chytilo a nie a nie ho pustiť. Kusom lipového dreva začal dávať tváre mužov a žien, remeselníkov, tanečníkov, hudobníkov, zbojníkov... Stanislav Ondrík však nesedel iba tíško doma v dielni, snažil sa nazbierať čo najviac skúseností aj od iných rezbárov. Tak sa stretol aj so Štefanom Siváňom.
„Stano si kdesi prečítal, že v Babíne sa stretávame s niekoľkými kolegami na drevorezbárskom plenéri. A tak sa vybral za nami. Zobral zo sebou aj svoju ženu, to vraj keby sme ho išli biť, aby ho mal kto brániť,“ spomína skúsenejší z dvojice umelcov. „Nakoniec sme si výborne porozumeli a máme za sebou už aj niekoľko spoločných diel, napríklad sochy v životnej a nadživotnej veľkosti na Spiši či v Liptove.“
Výstava v Tvrdošíne dokazuje, že každý z dvojice rezbárov má vypracovaný už vlastný štýl a spôsob práce s drevom. Používa však Štefan Siváň nejaký rezbársky grif, ktorý by si chcel od neho osvojiť aj Stanislav Ondrík? „Určite,“ odpovedá nám Tvrdošínčan. „Jeho priestorové videnie a prevzdušnenie skupinových diel je jedinečné. Čosi podobné by som chcel docieliť vo svojich plastikách, ale po svojom.“
Donedávna tvrdošínsky rezbár nemal vo svojom okolí nikoho, komu by mohol svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. Všetko sa zmenilo na Michalskom jarmoku: „Nerád stojím nečinne za stolom s vystavenými prácami. Tak som si aj na jarmok zobral drevo, dláta a pracoval. Pristavovali sa chlapi, chlapci. Pristavil sa aj riaditeľ lesníckeho učilišťa s niekoľkými žiakmi. Tých moja robota zaujala natoľko, že sa chceli prísť pozrieť aj do dielne. Prečo nie? Teraz chodia a skúšajú, sú naozaj šikovní. Ale cestujú z Liesku a zo Žiliny, tak chodia toľko, koľko im čas dovolí.“
Autor: mp
