nepriateľa, teda na sledovanie vlastných občanov. Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia vraj znalosť toho, kto je na tomto zozname, umožňovala politický vzostup do výšin. Čo však prinesie zverejnenie zoznamov v súčasnosti? To bola naša základná otázka po tom, ako bolo publikované, že Ústav pamäti národa v Bratislave zverejnil prvú časť zoznamu niekdajších spolupracovníkov a agentov ŠtB.
František Karcol: „Tá doba, kedy platili zoznamy ŠtB, je už dávno preč. Nech už je pokoj, znovu chce niekto naháňať ľudí, ako nejaký pandúr. Už stačilo. Komu to dnes pomôže? Zmenila sa doba, zmenili sa ľudia, všetko sa zmenilo...“
Jozef Karcol: „Mnohí, ktorí boli na zozname, znovu získali silu a už v zozname nie sú, mnohí sú na zozname len preto, že niekto ich na tom zozname chce mať. Neverím, že tie zoznamy sú autentické. Platia možno na 60 %. Zdá sa mi, že sa týmto zverejnením veľa nezmení a pochybujem, že to niekomu pomôže.“
Anron Šingliar: „To, že zverejňujú zoznam, je v poriadku. Treba ich zverejniť a až potom možno urobiť bodku za minulosťou. A ak by som zistil, že môj sused je zapísaný v zozname, či by som zmenil naň svoj názor? Odpoveď na takto položenú otázku je zložitá. Zoznam predsa nie je všetko. Musel by som poznať zväzok tohto suseda, aby som vedel, či udával, alebo robil niečo iné. V každom prípade sa však treba s vtedajšou dobou vysporiadať.“
Eva Draganová: „Táto problematika ma nezaujíma a myslím si, že ani v budúcnosti zaujímať nebude. Proste ide to mimo mňa.“
Ján Kôpka: „Podľa môjho názoru zlo by sa malo trestať, a to nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Synovia terajších prominentov sú znovu na významných miestach.“
Štefan Križo: „Zdá sa mi, že súčasná SIS je čosi podobné ako voľakedajšia ŠtB. ŠtB držala v rukách vtedajší systém a zdá sa mi, že aj SIS drží súčasný.“