Medzinárodnú konferenciu zorganizovali Asociácie nemocníc Slovenska a Poľska, NsP v Trstenej a Nemocnica IM Jana Pawla II. v Novom Targu pod záštitou ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana.
„Chceme iniciovať zrkadlovú spoluprácu nemocníc pozdĺž celej slovensko-poľskej hranice, aby bolo možné aj na severnej slovenskej hranici čerpať finančné prostriedky z európskych fondov v rámci programu INTERREG,“ povedal nám riaditeľ NsP v Trstenej Vojtech Koleják. Ako nám ozrejmil Marián Benčat, ktorý pracuje v Bruseli práve v tejto oblasti, projekty postavené na cezhraničnej spolupráci majú v EÚ veľkú perspektívu a možnosti. To bola jedna strana „mince“. Druhou boli možnosti platieb zdravotných poisťovní - tie sa po našom vstupe do únie veľmi zlepšili vďaka formulárom, ktoré uznávajú všetky nemocnice v krajinách EÚ. No vieme si predstaviť aj vzájomnú spoluprácu pri plánovaných zákrokoch.“
K tomu nám niečo bližšie povedal Adam Chrapisinski, riaditeľ Nemocnice v Novom Targu: „Doteraz nemocnice pozdĺž slovensko-poľskej hranice spolupracovali predovšetkým na úrovni záchrannej služby prvej pomoci. To znamená, že sme ošetrili zraneného pacienta a potom sme ho previezli do najbližšej nemocnice na území Slovenska alebo Poľska, podľa občianstva. Dnes sme otvorili otázku užšej spolupráce, pretože od 1. mája sme v Európskej únii a zmenili sa aj podmienky využívania zdravotnej starostlivosti. Podľa pravidiel EÚ má každý pacient právo vybrať si aj medzi nemocnicami, kde chce byť napríklad operovaný. Prečo by mal cestovať viac ako 300 km na špecializované pracovisko do Bratislavy, keď rovnaký výkon a na rovnako vysokej odbornej úrovni ponúka aj nemocnica v Krakove alebo my v 40 km vzdialenom Novom Targu? Pacient by nemusel často aj niekoľko mesiacov čakať na operáciu len preto, že ich objem na určitom pracovisku je obmedzený. Vo februári napríklad otvárame v Novom Targu špecializované kardiologické pracovisko. Podobné sú iba dve ďalšie na území celého Malopoľského vojvodstva. To znamená, že bezprostredne po infarkte budeme vedieť spriechodniť upchaté srdcové cievy bez toho, že by sme otvárali hrudník. V takýchto prípadoch ide neraz o život a menšia vzdialenosť medzi nemocnicami, kde takúto pomoc pacientovi ponúkajú, by mohla len a len pomôcť. Zatiaľ to nie je medzi dvomi štátmi také jednoduché. Ale práve tu a teraz sme o tom začali hovoriť a hľadať spôsob, ako na to. Zo strany nemocníc by problémy neboli, poisťovne však vidia prekážky v nevyhovujúcej legislatíve.“
Ako sme sa dozvedeli od Evy Pálkovej, zastupujúcej Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, súčasná slovenská legislatíva umožňuje hradiť zdravotnícky zákrok v zahraničí len v prípade, že potrebné špecializované pracovisko a špecialista na Slovensku neexistujú, inak si ho musí zaplatiť pacient sám v celom rozsahu. „Myšlienka spolupráce, ako bola predostretá riaditeľmi prihraničných nemocníc, je veľmi dobrá a je jasné, že niektoré zákroky, prípadne preprava pacienta by sa zlacnili, ale na to treba prispôsobiť aj našu legislatívu, lekári sa dokážu medzi sebou dohodnúť, my by sme to dokázali tiež, no na ťahu sú naši zákonodarcovia.“
