Bolo to sprevádzané akýmsi zvláštnym hrmotom a trvalo to asi 5 sekúnd. Priskočil som k oknu, či sa náhodou neblíži nejaká búrka, čo sa niekedy v neskorej jeseni stáva. Z balkóna som však nič podozrivé nezbadal.
Mal som z toho všetkého veľmi zvláštne a nepríjemné pocity. Z mojej neistoty ma po 19. hodine vyviedli televízne správy, ktoré priniesli informáciu o zemetrasení vo Vysokých Tatrách s epicentrom blízko našich hraníc v oblasti Zakopaného a Nového Targu. Až z ďalších spravodajských informácií televízií sa bolo možné dozvedieť podrobnosti. Nasledovalo aj niekoľko telefonátov priateľov, ktoré ma utvrdili v tom, že to nebola búrka, ani nadzvukové lietadlo, ale zemetrasenie. V ten večer som sa nemohol akosi uspokojiť.
Stále sa mi hlavou preháňali myšlienky, na čo sú všetky tie politické i súkromné hádky a zvady, naťahovačky a špinavosti, keď sme ako ľudia proti prírode bezmocní - tí najmenší chrobáčikovia? Veď razom môže všetko z povrchu zemského zmiznúť počas niekoľkých sekúnd či minút trvajúcej prírodnej kataklizmy. Škoda len, že si to takmer vôbec neuvedomujeme.