Všeličo, ale my sa venujme dosť veľkému kazivkusu: SuperStar na slovenskej STV 1. Zopakujme si a pristavme sa pri tom, čo je pre súčasnú slovenskú kultúru príznačné: štátna STV1 na svojom prvom programe v najsledovanejšom čase uvádza toto Totiž to „TOTO“ je natoľko nevkusné, hrubé, primitívne a škodlivé (nielen kvôli často nepríťažlivým účastníkom súťaže, ale hlavne kvôli celému pôsobeniu poroty - Lučenič, Habera, Slaná, Viršík), že nekomentovať to by som považovala za trestuhodnú ľahostajnosť k veciam verejným.
Samozrejme, že viem, čo môžem urobiť: prepnúť kanál. Aj tak činím. Raz som si to, ale celé „vychutnala“, aby som mala právo použiť tento tón článku. Ja totiž presne viem, prečo je to zlé, i prečo to nechcem pozerať, ale stovky našich žiakov a študentov môžu začať POCHYBOVAŤ o svojom intuitívne dobrom vkuse (dúfajme, že pozitívne vedome prispieva aj školská estetická výchova).Veď tam účinkuje v porote ich mládežnícky idol (len tak v kútiku duše dúfam, že už hádam bývalý!).
Počúvajúc duchaplné „hodnotenia“, žiada sa mi nahlas povedať svojim i „nesvojim“ študentom a poslucháčom, rodákom i nerodákom: toto je presne to, ako sa to nemá robiť. Človek, ktorý sa podujme niečo hodnotiť, by mal byť ľudsky i odborne v danej oblasti kompetentný, musí o niečo pozitívne usilovať, presvedčiť účastníkov, prečo to je – alebo - nie je dobré. Starý múdry Komenský kedysi dávno povedal: „Majte v nenávisti chyby svojich blížnych, nikdy nie ich osoby.“ Táto porota zráža a uráža. Vystavuje na obdiv svoje (nie účastníkov) duchovné prázdno. Hraná suverénnosť výrazu i slova je potemkinovskou fasádou, za ktorou je veľké NIČ. Hrubosť a nízkosť slovníka poroty je viac ako nevhodná.
Myslím, že nestačí mlčky sa zvysoka pousmiať nad nízkou úrovňou programu, ani šomrať v tichu domácnosti nad Slovenskom a Slovákmi, ak píplmetre ukazujú najvyšší úspech sledovanosti práve tohto programu. Mali by sme Rybníčkovi vziať tento argument a tento jeho tromf a vyjadriť niečo ako bojkot, ako výraz tábora slušných a vzdelaných proti tejto televíznej hlúposti, proti tejto nízkej miere kultúrnosti Slovákov.
Chcela by som (veľmi), aby tento nevkusný, ošarpaný a z toho najhoršieho odpozorovaný vagón slovenskej kultúry sme aspoň tu u nás doma - na Orave - nechali bez povšimnutia navždy odstavený na slepej koľaji. Bez návratu! Lebo toto je presne to, čo kazí náš vkus, vkus našich mladých. Nevedia si s tým totiž (aj vďaka „idolu“) poradiť.
Len tak na margo poznamenávam, že som sa pristihla pri otázke, ako mohol tento porotca napísať niekoľko naozaj celkom pekných piesní? A on ich napísal a naspieval.
Dodatok: Pred očami mi defiluje celý rad naozaj veľkých postáv svetovej kultúry, ktorý ma presviedča, že tento slovenský súčasný jav má svoje príklady: Hamsun mohol napísať „Viktóriu“ a „Hlad“ a pri tom byť qiuslingom....ide len o to, aby sme vedeli pochopiť, že to existuje, a že fakt vzniku skvelého umeleckého diela veľkého Nóra, nie je nijakým ospravedlnením pre jeho spoluprácu s nízkosťou a podlosťou (v našom prípade s primitívnosťou a vulgárnosťou spomínaného programu). Bolo by pre mňa istým zadosťučinením, prečo tu tak rada žijem, keby píplmetre sledovanosti SuperStar zabudli na Oravu.
Autor: Eva Kollárová