Po nás potopa

Milovníci Tatier sú otrasení: Matka Príroda vztýčila varovný prst. Počul som 22. novembra : Boh sa už nemohol pozerať na to, ako človek narába s darom, ktorý dostali do vena všetky generácie.

To, čo rástlo desiatky rokov, spadlo ako zlomená zápalka od Podbanského po Kežmarské žľaby – pred užasnutými zrakmi bezmocných ľudí postupne padala nádherná stavba prírodného domina.
Spravodlivo sme vrátili urbárom i jednotlivcom ich vlastníctvo. Roľník bol tiež súkromník. Staral sa (kedysi) o každý kúsok svojej zeme, ak zoťal strom, zasadil tri, každé úvrate vykášal, polesiu zaplatil pár korún, dva dni čistil štátnu horu, zdvihol každú haluz, vyťal suchár; odpílil vysoký peň, čo zostal zoťatý bleskom, vzal celú rodinu, a do košiny vyzbieral spadnuté „šušky,“ lebo zima bola predo dvermi...

Starý otec bol predsedom urbáru – mal právo a povinnosť dávať pokuty nespratníkom. Najvyššie pokuty vypísal za (nepovolene) spílený zdravý strom, za to, že ten, čo niečo v hore spílil, po sebe „neupratal.“ Choďte sa dnes pozrieť do urbárskych a súkromných hôr v blízkom i vzdialenejšom okolí: koľaje (nie koľaje! Garády!) po lesných kolesových traktoroch po celej hore, krížom, k najbližšej skládke, traktory zničili lesné cesty a vytvorili riečištia pre odtekajúce potôčiky, nové močiare a špinavé bariny. Popri jednej takejto „traktorovej ceste“(v slávnom kútiku oravskej prírody – Oraviciach) som narátal dvadsaťpäť zničených, zatlačených do blata, olúpaných sťahovaným drevom smrekov, jedličiek, borovíc... v mladom bezbrannom veku 5 – 15 rokov. Dôsledne plníme „v perspektívnom storočí,“ v ktorom majú vzniknúť „prijateľné životné podmienky pre všetkých ľudí“ – odkaz starovekého Ríma: Ovládnuť, aj za cenu zničenia, lebo nám patrí moc a kto má moc, má aj pravdu! (cisár Nero).

Scenáre sú primitívne jednoduché: na skládke spílených zdravých stromov sa parádne drevo popíli na predpísané kusy, naloží na nákladiaky s vlečkou a – odvezie – na pílu, na železničnú stanicu, do Poľska a kade-tade, po Halinde. Scenár predpisuje: predseda urbárskeho spolku (demokraticky zvolený!) plus členovia predstavenstva, užšieho výboru, plus predseda revíznej komisie a GAZDA, ktorý je zároveň hospodárom, dostanú z čistého príjmu čisté odmeny. Ostatní členovia – dostanú tiež dačo, aby „držali hubu.“ Revízne komisie budú mlčať, za mlčanie sa u nás platí! Za to, že sa spolumajitelia dajú opiť výročnou správou a krikom, môžu len tí, ktorí sa opiť dali. Môže byť aj iný, vylepšený scenár, ktorý je tiež jednoduchý: predseda rozkáže, ostatní konajú.
Stálo by za to preveriť, koľko zdravých stromov sa z oravských (aj ostatných) hôr vyviezlo a za čo sa vyviezlo. Koľko z nich bolo spílených v rámci povolenej a plánovanej ťažby a koľko kusov (kubíkov) načierno zoťatých zmizlo (premenených na peniaze) vo vreckách „bezmenných nenažrancov, ktorým je zisk najvyššou mierou všetkých vecí. Dalo by sa zistiť, či za spílené stromy boli vysadené nové stromčeky? Dá sa to? Mohli by sa ozvať hájnici, lesní správcovia, ochrancovia hôr, oni vedia a vidia lepšie (ak nemajú obavy, lebo nekontrolované zbojstvo ohrozuje „imidž čestného podnikateľa“ a ten sa vie správať veľmi nekontrolovateľne.)

Náš minister pôdohospodárstva zakázal vstup do hory. Ten zákaz by mohol trvať najmenej 14 rokov, aspoň do tých čias, kým sa nevysadia a nevyrastú nové stromčeky všade, kde po nenasýtených pažravcoch zostala – potopa.
(Vraj v USA majú taký prístroj, ktorý bezpečne určí zlodeja pred vstupom do lesa. Ibaže stojí veľa. Nemohli by sme kúpiť aspoň jeden?)