Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Zo zasadnutia Vlády SR rovno na Oravu

Je streda 24. novembra, krátko po šestnástej hodine. Ministri a predseda vlády práve ukončili rokovanie vlády.

K ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi sa pripája šéf sekcie lesníctva Ján Ďurský a vedúci odboru Pavol Toma, sadajú do auta a mieria rovno na Oravu, do veternou kalamitou postihnutého odštepného závodu Lesov SR v Námestove. Naša redakcia si nenechala ujsť príležitosť, aby sme, hoci nočnou hodinou, získali od ministra pôdohospodárstva odpovede na otázky, ktoré najviac trápia nielen lesníkov, ale aj urbarialistov a súkromných vlastníkov lesa na Orave.

Celé Slovensko, ba aj zahraničie sa sústreďuje na pomoc Vysokým Tatrám. Čo pomoc Orave?
„Pomoc musí byť rozložená na všetky zasiahnuté územia. Ale inak je to v Tatrách, inak v štátnych lesoch. TANAP je príspevková organizácia, preto tá okamžitá finančná pomoc, Tatry sú na ňu odkázané. Celý štátny podnik Lesy SR mával ročne priemerné objemy kalamitného dreva zhruba milión kubíkov. Teraz len na Orave leží približne 200 000 kubíkov dreva. Podľa mojich informácií z generálneho riaditeľstva podnik hospodáril doteraz so ziskom 230 miliónov korún. Dokáže prerozdeliť svoje sily tak, aby situáciu zvládol. Mojou úlohou je dosiahnuť, aby sa udržala dobrá cena suroviny na trhu a aby sa získané prostriedky investovali naspäť do obnovy lesa.“

Skryť Vypnúť reklamu

Dá sa to nejako garantovať? Väčšina Slovákov o tom pochybuje, lebo neexistuje na to žiadna zákonná norma.
„Štátny podnik má na to vytvorený mechanizmus. Súhlasím, bolo by lepšie, keby sme v tejto situácii vytvorili potrebnú legislatívnu normu, záväznú pre všetkých, nielen pre štátne lesy. Problém bude totiž so súkromnými a cirkevnými lesmi, aj dnes som túto otázku otvoril na vláde. Subjekty, spravujúce súkromné a cirkevné lesy sú orientované hlavne na ekonomiku. Zákon pri riadnej ťažbe prikazuje dodržiavať adekvátnu obnovu lesa, nemyslí však na znovunavrátenie časti ziskov z takýchto mimoriadnych kalamít späť do lesa.“
Nielen ťažba, aj revitalizácia lesa si vyžaduje prístup. Na Orave bolo dlhodobo podceňované budovanie lesných ciest. Využívame väčšinou cesty, vybudované generáciami pred nami. Zvažujete aj tieto potreby pri znovuinvestovaní mimoriadnych tržieb?

Skryť Vypnúť reklamu

„Bol by som nerád, keby peniaze z týchto tržieb mali smerovať takto. Cesty sa majú budovať systematicky, nie čakať na mimoriadnu situáciu. Bol by som radšej, keby sa z mimoriadne zvýšených tržieb okrem obnova lesa začal tvoriť aj nejaký garančný fond. Súhlasím, že takáto veterná kalamita je zlá. No ešte horšie by bolo, keby les vyhorel. Teraz môžeme drevnú hmotu speňažiť. Pri požiaroch niet čo zhodnocovať. Ale peniaze na obnovu zhoreniska treba. Takto obnovený les dorastie do rubného veku až za 50 rokov. Musíme myslieť aj na zadné vrátka do budúcnosti a počítať aj s najhorším. Je na to možnosť, využime ju.“

Ako chce ministerstvo zabezpečiť, aby ceny dreva prudko neklesli, keďže ho je teraz prebytok?
„V tom nám vychádzajú v ústrety aj v zahraničí. Záleží im na udržaní ceny dreva, pretože ak by sa k nim začalo voziť drevo za dumpingové ceny od nás, narobili by im to mnohomiliónové hospodárske škody. Vzhľadom k tomu, že táto kalamita neprekračuje objemy kalamít minulých rokov v susedných krajinách, ktorých sa smršť takmer nedotkla, dá sa zabezpečiť, aby cena zostala primeraná.“
Neobávate sa však, že súkromní vlastníci lesa na Orave podľahnú panike, budú chcieť predať, napríklad Poliakom, za každú cenu?
„Obávame. No bola by to z dlhodobého hľadiska veľká chyba, veď dnes sa dá zdravé drevo na skládke udržať aj päť rokov bez toho, že by stratilo na kvalite. A vyžaduje si to dokonca len pomerne jednoduchý technologický postup.“
Pred rokom sa začali od štátneho podniku odčleňovať a privatizovať niektoré činnosti. Ťažbu napríklad aj na Orave Lesom SR zabezpečujú eseročky, ktoré zamestnali vašich pilčíkov a prenajímajú si vašu techniku, mimochodom starú už najmenej 15 rokov. Nepredraží sa tak mimoriadna kalamitná ťažba? Zdá sa vám tento krok – pri pohľade spätne – správny?
„Určite. Podľa mňa sa tak vytvorilo zdravé konkurenčné prostredie a už ročné hodnotenia ukazujú, že vzrástla aj produktivita práce. Iné sú vzťahy zamestnanecké a iné dodávateľské. Nesporne to bolo správne. Eseročky môžu žiadať z EÚ aj prostriedky na nákup novej techniky.“

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi lesníkmi prevláda názor, že ako minister ste doteraz videli za lesom vždy len drevo. Musela prísť takáto katastrofa, aby ste si všimli aj samotný les?
„To musím kategoricky odmietnuť, nie je to pravda. Viete, že po mojom nástupe do funkcie sa v Bratislave zastavovali vagóny s drevom, riešili sa rôzne „kšefty.“ Že to nie je doteraz došetrené, to už nie je moja chyba. Keď som nastúpil do ministerského kresla, musel som si ujasniť, kde môžem Slovensku najviac pomôcť, ale aj ublížiť. Najviac by som mu ublížil, keby sa nám nepodarilo vstúpiť do EÚ. To nakoniec vyšlo. Z operačného programu rozvoja vidieka sa teraz dajú čerpať peniaze aj pre lesníctvo, rovnako pre techniku. Ak túto príležitosť nevyužijeme v týchto rokoch a budeme čerpať málo, v roku 2006 sa bude tvoriť rozpočet EÚ pre roky 2007 – 13 a tam nemusíme už štrukturálne peniaze dostať z dôvodu nečerpania. Až keď mi tieto problémy začali odbúdať, dokázal som sústrediť pozornosť aj na druhú stranu. Napríklad na reštrukturalizáciu štátnych lesov – zistil som, že nakoniec je lepšie nechať štátny podnik štátnym podnikom, aby sa lesy nezačali skupovať. Možno sú na Slovensku ľudia, ktorí dokážu robiť všetko naraz, no ja k takým nepatrím.“
Práve v tomto období sa spracováva desaťročný lesohospodársky plán. Ovplyvní veterná kalamita jeho tvorbu?

„Samozrejme. Aj riaditeľ vášho závodu vie, že už sa pripravuje prehodnocovanie plánu. To, čo sa malo na budúci rok ťažiť na jednom mieste neprichádza do úvahy, lebo ťažiť sa bude tam, kde leží drevo po kalamite. O regulácii ťažby rozhodnú odborníci.“
Po našom rozhovore minister Zsolt Simon na Orave prespal, ráno si prezrel rozsah škôd v lesnom závode a okolo deviatej ráno pokračoval v ceste do Tatier.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 458
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 322
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 033
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 359
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 920
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 849
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 300
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 177
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 036
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 914
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Peter vo videoklipe.

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

19 h
Komjatnou auto už neprešlo.

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan
V Zábiedove skončilo približne sedemtisíc ton úletu.

V katastri Hladovky a Zábiedova skončilo 32-tisíc ton úletu z OFZ Istebné.

23. jan
V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

22. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

10 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?