hneď v piatok 19. novembra podvečer. Ako nám povedal Marián Čiernik z operačného, krátko pred pol treťou to bola prvá žiadosť o pomoc, ktorú hasiči v Námestove zaregistrovali v súvislosti s víchricou. „Len nechápem, po čo tam práve vtedy išli, keď v rádiu stále hlásili nebezpečenstvo víchrice. Veď vysielač má diaľkové ovládanie a iba občas ho treba chodiť skontrolovať.“ O pol hodiny hasičov vytiahli na vodu Oravskej priehrady zase rybári, ich kamarát z Moravy márne bojoval s veľkými vlnami, keď mu odmietol naskočiť motor na člne.
Ako sme avizovali už pred týždňom, víchrica postihla na Orave najmä štátne, urbárske a súkromné lesy na Pilsku, Babej hore, v Oravskej Polhore, Rabčiciach, Oravskej Lesnej a Mutnom. Ale stopy za sebou nechávala aj na ľudských obydliach, priemyselných objektoch a komunikáciách.
Doliny sú ešte
nedostupné
Podľa posledných údajov obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne padlo živlu na Orave za obeť 200 000 kubíkov drevnej hmoty, no číslo ešte zďaleka nemusí byť definitívne, lebo údaje treba zhromaždiť aj z nedostupných častí regiónu, aj zo súkromných, urbárskych lesov.
„Len v Námestovskom okrese prišli Lesy SR v priebehu troch hodín o trojročnú ťažbu. Zatiaľ sa nemôžeme dostať do niektorých dolín, presnejšie údaje budeme mať až po ich sprístupnení,“ povedal nám v stredu riaditeľ Lesov SR, OZ Námestovo Ing. Jozef Herud. V Oravskej Polhore, kde je situácia najhoršia, leží lesný porast na celých plochách. Prístup k drevu je len veľmi ťažký, nielenže nasnežilo, ale kým nezamrzne podmáčaná pôda, do hory sa s mechanizáciou ísť nedá. V utorok, kedy so snehom ešte aj pršalo, sa tu podarilo zapadnúť dokonca aj traktoru, na ktorom sme sa viezli priamo na miesto najhoršej kalamity.
Budeme musieť šetriť
Na rane mala víchrica ako na dlani aj územie rabčických súkromných a urbárskch lesov. Predsedu urbariátu Antona Bubliaka sme zastihli práve po návrate spod Hviezdoslavovej horárne. „Ďaleko som sa nedostal, všetko je mokré,“ povzdychol si, vyzliekajúc vodou presiaknutý prešivák. „Reči o tom, že by sa malo iným spôsobom zalesňovať príliš nepočúvajte, medzi smrek sa odjakživa dával aj dáva buk, kvôli listom a humóznej zložke pôdy, ktorú nevyhnutne potrebuje aj ihličnatý les. Borovice majú síce hlboký klinovitý koreňový systém, ale sú krehké, ešte viac ako smreky. Ročne ťažíme približne 1 200 kubíkov, teraz nám len na jednom mieste leží takmer tisíc kubíkov, škody v ďalších dvoch horách sme ešte nevideli. Táto kalamita leží aspoň v jednom smere a bude sa ľahšie spracovávať. Pred dvomi rokmi nám však 400 kubíkov zvalil vietor, ktorý prišiel najprv zo severu, a potom sa vrátil z opačnej strany. Stromy ležali krížom-krážom cez seba, robota išla oveľa pomalšie, než by mala ísť teraz. Či budeme teraz ťažiť aj iné drevo, než kalamitné? Samozrejme. Práve sa tvorí nový desaťročný lesohospodársky plán. Ťažiť by sme podľa neho mali, ale v budúcich rokoch musíme „ušetriť“ na ťažbe to, čo zlámala víchrica.“
Zver víchricu čakala
Poľovníci tvrdia, že zver už vopred vycítila víchricu, ktorá sa miestami menila na orkán s vyše 140-kilometrovou rýchlosťou. Stiahla sa preto zväčša do zmladeného lesa, ktorému víchor príliš ublížiť nemôže. „To je pre zvieratá prirodzené, cítia nebezpečenstvo a v takomto prípade sú schopné sa mu vyhnúť,“ hovorí predseda Poľovného združenie v Oravskej Polhore Ján Rusnák. „Zatiaľ sme nezistili na vysokej zveri žiadne straty, po víchrici sa rýchlo dostala do normálu a prispôsobila sa novým podmienkam. Vracia sa na staré pasienky, spod snehu vyhrabáva černičie a inú potravu. Začali sme už aj s prikrmovaním rezkami. Starosti nám však robia množiace sa rysy, ale predovšetkým vlci. Je ich stále viac a strhávajú zver doslov pre radosť. Najhoršie to bude vo februári, keď jelene zhadzujú parohy a sú najbezbrannejšie. Neprial by som vám vidieť jelenicu v tretine gravidity, ktorú z rozkoše roztrhal vlk...“