Stovky kilometrov s nulou na tachometri

Ako nám povedal Miroslav Horečný, vedúci sekcie kombinovanej dopravy Železničnej spoločnosti v Bratislave, od februára by takto mohla po železničnej trati prechádzať spočiatku jedna vlaková súprava denne oboma smermi, čo je 2 x 16 kamiónov na trati Deva (Rumunsko) – Trstená. Mestá a obce celej Oravy sa nevedia dočkať, kedy sa projekt kombinovanej dopravy začne realizovať vo väčšom objeme. Sľubov o budovaní obchvatov sú už všetci Oravci prejedení. V kombinovanej doprave vidia ďalšiu možnosť odťaženia hlavného ťahu do Poľska, ktorým denne prejde priemerne 400 kamiónov. Keby sa projekt ujal a všetko by išlo ako má, onedlho by po železnici mohla podľa Miroslava Horečného putovať do Maďarska a Rumunska až štvrtina týchto kamiónov.

Vlakovú súpravu s vagónmi, nazývanými aj pohyblivá cesta, Rumuni vypravili na 836 km dlhú trať v utorok o siedmej hodine ráno, cez Maďarsko a Slovensko do Trstenej mala doraziť o 4.10 h nadránom. V snehom zavalenej konečnej stanici sa vlaku dočkali až krátko pred ôsmou hodinou. „Odvtedy som už dvakrát musel zametať výhybky,“ povedal nám jeden zo železničiarov v Trstenej, zatiaľ čo husté sneženie vôbec neustávalo. Rumunský vodič kamiónu a zástupca rumunských železníc boli počasím veľmi nepríjemne prekvapení: „Už sem prídeme iba v lete!“ zastrájali sa s humorom. Trochu premrzli aj vďaka tomu, že lôžkový vozeň pre posádky kamiónov sa od Kraľovian nedal vykurovať, tento technický nedostatok sa vraj dá ľahko odstrániť. Samozrejme, ani rumunskí kamionisti sa nevedia dočkať, kedy budú môcť dlhú cestu do Poľska a ďalej do Škandinávie absolvovať aspoň čiastočne bezpečne a v teple práve počas ťažkých zimných mesiacov.

Na absolvovanie 836 km cesty im postačí naštartovať len dvakrát – pri výjazde a zjazde z vozňa – a celú cestu prejdú o polovicu rýchlejšie, dokonca s nulou na tachometri. „Prepravná cena kamiónov bude určite konkurencieschopná, o niečo nižšia ako cena samotnej cesty kamiónu,“ hovorí Miroslav Horečný.
Podľa slov prednostu železničnej stanice v Trstenej Jozefa Letoštiaka sú tunajší železničiari v prípade nakládky schopní celú súpravu kamiónov naplniť v priebehu 20 minút: „Súprava prepraví však len kamióny bežných rozmerov, návesy s nadštandardnou výškou by neprešli niektorými tunelmi na trase. Na tento účel máme v Trstenej namontovanú obrysnicu, ktorou prejde každý kamión pred samotnou nakládkou.“

„Prvá skúšobná jazda sa robila na maďarských osemnápravových vagónoch, tentokrát už Rumuni použili vlastné 10-nápravové,“ hovorí zástupca vedúceho sekcie kombinovanej dopravy Juraj Kudláč. „Pre jednokoľajku z Kraľovian do Trstenej je to lepšie, pretože od zaťaženia náprav závisí zaťaženie trate. Pri plne naloženom kamióne s priemernou váhou 40 ton je to dôležité.“
Hodinu a pol po príchode sa cesty vlaku a kamiónu rozišli. „Pohyblivá cesta“ sa vracala po koľajach do Rumunska, kamión pokračoval cez hraničný priechod Trstená – Chyžné ďalej do Poľska.