Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) bude potom určovať už len poplatky za prepravu a distribúciu plynu. Podľa slov riaditeľky odboru regulácie tepelnej energetiky ÚRSO Márie Markovej sa práve z tohto dôvodu v súčasnosti nedá vôbec odhadnúť, akú cenu plynu si obchodníci a dodávatelia plynu vzájomne dohodnú a aký to bude mať dosah na cenu tepla.
Posledný tohtoročný odhad ÚRSO predpokladal priemerný nárast cien tepla od januára 2005 o necelé 4 percentá. To však bolo v čase, keď ešte ceny ropy pomaly v týždenných intervaloch nelámali vlastné cenové rekordy. Ale už je zrejmé, že vysoká cena ropy za sebou „potiahne“ aj ceny plynu a tým aj cenu tepla zo zdrojov, ktoré využívajú na výrobu tepla plyn.
Podľa doterajších skúseností ÚRSO sú najlacnejšími zdrojmi tepla malé domové kotolne bytových družstiev, ktoré môžu investície odpisovať a zvoliť si vhodné vykurovacie médium. Okrem toho bytové družstvá môžu vyrábať bez zisku, pretože vyrábajú vlastne samy pre seba.
Takéto kotolne však na Orave prakticky neexistujú, až na niekoľko výnimiek medzi spoločenstvami vlastníkov bytov. Ukazuje sa, že investície do malých spoločných domových kotolní boli viac ako správne.
Je teda viac ako isté, že ceny tepla porastú aj v tisícoch domácností na Orave, využívajúcich v prvom rade centrálne zdroje tepla, pretože na plynové kotolne sú napojené byty takmer na všetkých sídliskách na Orave – v Dolnom Kubíne, Nižnej, Námestove, Tvrdošíne i v Trstenej.
Ako nám potvrdil Ing. Ladislav Laurinčík, konateľ spoločnosti Geoterm plus, s. r. o., jedného z najväčších výrobcov tepla na Orave, ceny plynu môžu od nového roka naozaj nevyspytateľne ovplyvniť aj cenu vyrábaného tepla. Spýtali sme sa ho teda, či neuvažujú začať výrobu tepla aj iným, lacnejším spôsobom: „Samozrejme, že uvažujeme. Mienime využívať geotermálnu energiu z Oravíc. Stavebné povolenie na prívodné potrubie z Oravíc do Nižnej už máme v rukách, chýbajú nám však investičné prostriedky. Zatiaľ usilovne hľadáme investora. Aj keď budeme musieť termálnu vodu dohrievať, vždy by bola takáto výroba tepla lacnejšia, ako z plynu. Zvažujeme aj výrobu tepla z drevených štiepkov, to je však zatiaľ len v teoretickej rovine.“
Zima je pred dverami a my máme ešte trochu času, aby sme znížili tepelné straty zo svojich niekoľko desaťročí starých bytov a domov na minimum. V rodinných domoch sa podľa odborníkov oplatí vybudovať hlavne krb, ktorý vraj ročne ušetrí pri dokurovaní domu plynom až 10 000 Sk. Najväčšiu úsporu prináša, samozrejme, zateplenie vonkajších stien (30 %-ná úspora) a výmena starých drevených okien za plastové (40%-ná úspora). To sú však investície, na ktoré nemá každý. O niekoľko percent nám však pomôže znížiť straty aj nalepenie tesnenia na okná a izolačných fólií za radiátory, hlavne na nezateplených stenách. Namontovanie regulátorov tepla sa podľa skúseností správcov bytov na Orave odráža priemerne až v 15-percentnej úspore. Mimochodom, tento týždeň slovenský parlament schválil zákon o tepelnej energetike, podľa ktorého bude musieť mať regulátory tepla na výhrevných telesách každý byt už od 1. januára 2007.
