Čo znamenala táto udalosť pre našich dedov sa môžeme dozvedať už len z písomných dokumentov. A takisto iba v dokumentoch už nájdeme aj zmienky o tom, že svetoví politici po prvej svetovej vojne počas rokovaní o novom usporiadaní Európy zvažovali aj iné alternatívy. Nechýbalo veľa a Slováci sa mohli ocitnúť ako národnostná menšina vo veľkom Poľsku, Rusku alebo dokonca Maďarsku. Aj historici dnes pripúšťajú, že nebyť šťastného vzniku prvej Československej republiky, nebolo by dnes pravdepodobne ani Slovensko. Minulý štvrtok v televíznej relácii Pod lampou Milan Lasica povedal: „Pamätám si, že môj otec vnímal tento deň ako veľký sviatok, pretože slovenské deti sa v školách konečne mohli začať učiť svoj materinský jazyk, a nie maďarčinu.“
Napriek tomu sa dnes naši politici správajú k 28. októbru navonok tak, akoby ani neexistoval. Minulý týždeň počas debaty s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom „nahryzol“ tento problém aj profesor Gymnázia M. Hattalu v Trstenej Mojmír Krajči: „Nehovorí zabúdanie na tento veľký deň skôr o našej malosti?“
„Vznik Československej republiky bol nepochybne významnou súčasťou slovenských dejín a náš súčasný postoj k nemu určite nie je adekvátny. No ide o veľmi citlivú vec a ja verím, že čas to vyrieši,“ odvetil Eduard Kukan. „Naši politici určite raz dospejú k tomu, aby bol dostatok politickej vôle k dôstojnej pripomienke tohoto historického medzníka v našich dejinách. A raz bude 28. október možno opäť štátnym sviatkom.“
