Už dlhší čas sa nepriamo zúčastňujem rokovaní obecného zastupiteľstva. Som občianku Podbiela a život v obci mi nie je ľahostajný. Je veľmi naivné si myslieť, že tu všetko funguje tak, ako nám to podsúva občasník Podbiel, vydávaný obecným úradom. Slovo kritika je pre redakciu zjavne cudzie. Prečo? Ako príkladu sa dotknem článku, uverejneného 30. septembra Z rokovania obecného zastupiteľstva. Autor článku akoby zámerne neinformoval občanov aj o takých závažných veciach, ako je napríklad odpredaj dreveníc č. 192 a 193 na pozemku s plochou 982 m2 spoločnosti SDS, s. r. o. Tento odpredaj sa uskutočnil 7. júna 2004 na podnet starostu Jána Siteka. Vtedy predkladateľ predložil len jednu žiadosť SDS, ktorá obsahovala prenájom alebo odpredaj tejto nehnuteľnosti.
Na otázku jedného poslanca, či o tieto drevenice a pozemok nemá záujem aj niekto iný, odpovedal stroho – nie. Zo 4 prítomných poslancov 3 hlasovali za odpredaj, jeden sa hlasovania zdržal. Argumentoval tým, že obecný majetok by sa mal zveľaďovať, nie bezhlavo predávať za takú smiešnu sumu. Na zastupiteľstvo 22. septembra však faxom poslala žiadosť o odkúpenie týchto dreveníc p. Ganyovicsová, pričom jej žiadosť bola na OcÚ zaregistrovaná ešte v roku 2003. Pani Ganyovicsovú na zastupiteľstve starosta ubezpečil, že odpoveď na žiadosť dostala v decembri 2003. Ale keď ju chcela vidieť (pricestovala preto až z juhu Slovenska), starosta jej ju nepredložil. Preto si kladiem dve otázky: ak jej starosta naozaj dal odpoveď, prečo jej ju aj nepredložil? Iba jej povedal, že jej kópiu opäť pošle poštou? A ako si vôbec starosta dovolil rozhodovať o žiadosti, keď nebola predložená poslancom na prerokovanie?
Zo skúseností, ktoré som získala účasťami na rokovaniach, prichádzam k jednému záveru: pán starosta vystupuje z pozície despotu, ignorujúceho nielen poslancov, ale aj žiadosti občanov. Na tomto zastupiteľstve sa naskytla ešte jedna zarážajúca skutočnosť. Dôchodkyňa, ktorá chcela predložiť požiadavku, nebola ani vypočutá. Na jednej strane starosta organizuje oslavy – deň dôchodcov, zájazdy a rôzne podujatia – a na druhej strane nedokáže ani vypočuť človeka. Veď keď nie z iného dôvodu, aspoň z morálneho a etického. Asi zabudol, že bol volený z radov občanov, teda aj dôchodcov. A on ako predstaviteľ obce povie dotyčnej osobe „psychicky narušená“?!! Tak potom, pán starosta, prepáčte, že aj o takýchto skutočnostiach, ktoré sa stanú v našej obci, vôbec píšem.
Ľ. Kudzbelová, Podbiel
Starosta Podbiela Ján Sitek:
„Je zaujímavé, že p. Kudzbelová, napriek tomu, že jej manžel je poslancom zastupiteľstva, sa obracia so svojimi výhradami na redakciu. Riešiť to takto okľukou a verejne... Ale prosím. Je pravda, že odpredaj dreveníc vedľa farského múzea č. 192 a 193 odsúhlasilo zastupiteľstvo – nie ja, starosta na zastupiteľstve nehlasuje – v prospech firmy SDS. Iný záujemca o ne nebol. Tu je síce žiadosť pani Ganyovicsovej, no v jej záhlaví stojí, vytlačené na počítači, že má záujem o drevenicu č. 127. Č. 192 a 193 je v texte dopísané rukou, bez autorizovania a datovania opravy. Ako vidíte, ukazujem vám originál. Drevenica s číslom 127 je však súkromným vlastníctvom a tak jej žiadosť bola bezpredmetná. V takom znení sme jej poslali aj odpoveď. Jej kopia je založená pri žiadosti, presvedčte sa.“
Odpoveď OcÚ je datovaná 11. 12. 2003, no p. Ganyovicsová ju údajne dostala až po zastupiteľstve. So sprievodným listom z 23. 9. 2004: V prílohe listu Vám zasielame kópiu listu zo dňa 11. 12. 2003, v ktorom sme vám odpovedali na vašu žiadosť. Poslali sme ho obyčajnou poštou. Je nám ľúto, že ste ho nedostali. S pozdravom...
„Mimochodom, poslanec Kudzbel požiadal zastupiteľstvo o zrušenie uznesenia o predaji zo 7. júla, ale jeho návrh neprešiel. A každý poslanec musí rešpektovať vôľu väčšiny zastupiteľstva. Cena? Čo je smiešna cena? Podľa súdnoznaleckého posudku bola cena dreveníc 135 300 korún. Na dom na križovatke, v ktorom chceme zriadiť bufet, mal biskupský úrad odhad na 160 500 Sk. Aby obec nič netratila, spoločnosť SDS kúpila drevenicu za 161 000 Sk. Stalo sa prvýkrát, že nehnuteľnosť z majetku obce sa predala za vyššiu cenu, než na akú znel úradný odhad.“
Nerobí zlú krv v dedine hlavne to, že spoločnosť SDS patrí vašej švagrinej?
„Možno, ale za to ja už nemôžem, že iný záujemca o drevenice sa neozval. Okrem iného – drevenice sú chránenou pamiatkou, takže ich rekonštrukcia bude veľmi nákladná, pretože musíme zachovať ich doterajší architektonický ráz. Spoločnosť SDS v Podbieli zabezpečuje priestory pre služby. Inak to nebude ani s týmito dvomi drevenicami. Vznikne tu predajňa výrobkov miestnych ľudových remeselníkov. Tá je žiadaná a zatiaľ nikde na okolí nie je. Aj naši ľudoví rezbári, tkáčky, maliari a ďalší ľudoví umelci sa potrebujú niekde prezentovať a realizovať. Pani Kudzbelová je neustálym kritikom činnosti OcÚ. Prosím, každý má právo na svoj názor. Ale kritizovať je ľahko, ťažšie je už nájsť nové riešenia.“
Ako je to v Podbieli s vystúpením verejnosti na zastupiteľstvách?
„Ako redaktorka chodíte na zastupiteľstvá, viete, aké má každé zasadnutie pravidlá. Občan má na prednesenie problému svojho poslanca, ten má možnosť podnet predniesť v interpeláciách a o probléme sa riadne rokuje, ak nie, bohužiaľ. Každý, kto na zastupiteľstvo príde, má právo prihlásiť sa o slovo, samozrejme. Ale iba k bodom, ktoré sa prerokúvajú, inak by bol zo zastupiteľstva cirkus.“
Ako starosta si nemôžete dovoliť verejne o občanovi, ktorý vás o čosi žiada, povedať, že je „psychicky narušený.“
„To som ani nikdy nepovedal, aspoň nie verejne a na zastupiteľstve. Pani dôchodkyňa, o ktorej je v liste reč, chce od nás niečo, čo nemôže dostať – baviť sa o úprave pozemku pred jej domom, ktorého však nie je vlastníčkou. Viem, že pozemok je rozrýpaný po ukladaní kanalizácie a treba ho dať do poriadku, obecný podnik sa už do toho pustil. Úpravy zabezpečujeme v súlade s pripomienkami vlastníka v rámci stavebného konania. Napriek tomu už bola v tejto veci na úrade asi 30-krát, zapisovateľka vám to môže potvrdiť. (Potvrdila nám, že možno aj viackrát- pozn. aut.) Zastavuje ma kvôli tomu na ulici, dokonca si mi – po asi 15-minútovom rozhovore po nedeľňajšej omši – ľahla plačúcky pred auto. Napriek tomu som ju uvedenými slovami na zastupiteľstve neoznačil.“ (To nám potvrdil aj jeden z poslancov a kontrolórka Viera Bebejová: „Či o nej niečo podobné povedal predtým alebo potom, neviem. Ale na zastupiteľstve som nič také nepočula.“) Spracovala:
