Na vernisáži vo štvrtok 21. októbra autorove práce prítomným priblížila jeho sestra Mária Kasanová. Ako povedala, vystavené obrazy sú výsledkom troch rokov, troch tvorivých období, ale inšpiračným zdrojom všetkých je príroda, hlavne les.
Ignác Kasan je z Vavrečky a prírodu, les má takpovediac priamo za humnami. Za tri roky štúdia a cieľavedomejšieho maliarskeho hľadania prešiel mladý výtvarník viditeľný kus cesty, keď sa cez maľbu so znakmi expresívneho a gestického prejavu dopracoval k lyrizujúcej či až meditatívnej znakovej či abstraktnej výpovedi. Pravda, zatiaľ nič nové pod slnkom neobjavil, ale autorské nasadenie, ktoré z jeho prác cítiť, vzbudzuje nádeje, že sa od neho môžeme dočkať naozajstných výtvarných prekvapení. Na otázku, o čo mu v tvorbe ide, odpovedal: „Maľujem prírodu, prakticky všetky tieto veci vznikli v lese.
Ale maľujem svoj zážitok, skúsenosť. To, čo prežijem a zažijem, chcem dať nejako na povrch.“ Ako nám ďalej povedal, maľuje pomerne rýchlo, lebo to, čo sa v ňom nahromadí, sa snaží dostať von, kým je to ešte živé. A aké sú jeho ďalšie tvorivé plány? „Mám v sebe nazbieranú určitú koncepciu: chcel by som vytvoriť objekt, akoby archu, zloženú z maľovaných obrazov. Mala by to byť viac-menej akási namaľovaná architektúra.“ Chcel by sa tým vrátiť k mýtizujúcim motívom, s ktorými pracoval pred dvomi-tromi rokmi. „Ale chcem to posunúť niekde inde,“ dodal. Kde to bude, na to si musíme počkať do jeho budúcej výstavy.