Uplynulú stredu bolo na trhu v Jablonke 13 tisíc Slovákov, predchádzajúcu sobotu v Novom Targu dokonca 22 tisíc! Nakupujú kvety a kahance
na hroby, vetrovky, obuv, ale stále ešte aj mäso. Vyvážajú doma ťažko zarobené peniaze do Poľska. Denne aj do stovky miliónov!
V priebehu pár dní dvakrát zdražela nafta s benzínom, a napriek tomu Slovensko akoby sa zbláznilo! Auto za autom, autobusy rôznych poznávacích značiek zo severu, stredu i juhu Slovenska sa šinú na poľské trhy. Lebo sa blížia Dušičky? Aj preto – ľudí v Jablonke obťažkaných živými chryzantémami, kahancami od výmyslu sveta i umelými kvetmi musíte obchádzať, pretože nejeden cez nákup nevidí pred seba. Nečudo, krásnu obrovskú chryzantému na trhu kúpite za stovku, a to vám ešte ochotný obchodník urobí zľavu! V kurze je zimná obuv i vetrovky, jedna od 500 do 1200, no tá drahšia už naozaj nielen dobre vyzerá. Aj keď ceny tovarov v súvislosti s postupne sa šplhajúcim kurzom zlotého vzrástli, ešte stále sa oplatí kúpiť si v Poľsku kuracinu, bravčovinu i údeninu.
Slováci to vedia veľmi dobre a tak rady, ktoré stoja pred mäsnami, nám pripomínajú časy, keď sme pred Vianocami podobne stáli na južné ovocie. Á, príjemná téma Vianoce: už aj tie sa snažia na trhu k zákazníkom zavanúť umelými stromčekmi a výzdobou na ne, návštevníkov však ešte nenadchli. Tí potrebujú najmä jesť, zaobliecť na zimu rodinu a poslúžiť svojim blízkym zosnulým. Hoci na poľských čerpačkách je nafta lacnejšia o viac ako 6 Sk a benzín je tam tiež výhodnejšie kúpiť, na pumpách je relatívny kľud, teda - podstatne menší nápor ľudí ako pred predajňami mäsa, či výbornej poľskej klobásy.
„Dnes zažil trh v Jablonke rekordnú účasť návštevníkov – to tu v celej jeho histórii ešte nebolo,“ hodnotí ľudské mravenisko v bludisku uličiek okolo šiatrov „komandant“ polície, ktorý spolu s dvojicou ďalších policajtov monitoruje situáciu v spomínanú stredu. Dopoludnia „kiešenkarov“, ktorí sú obzvlášť úspešní práve v podobnom stisku, síce ešte nechytili, ale postrehli sme, že policajti v uniformách tu nepracujú sami. Prostredníctvom vysielačiek sú napojení na ďalších civilov, ktorí sa pohybujú medzi nakupujúcimi. Aj napriek tomu sme pri stánku s obuvou v tú stredu počuli: Peňaženku, bóóžee, kde mám peňaženku!
Kto má teda peniaze a čas, lebo aj ten treba mať, pri návrate z trhu, čakajúc v nekonečne dlhej kolóne áut smerom na hraničný priechod z Jablonky, ten sa z poľského trhu vráti spokojný. Lebo je tam naozaj všetko lacnejšie, ak zákazníkovi nevadí, že si napr. spoločenské šaty skúša medzi stánkom a autom predavača – stojac na zdrape kartónu... Zrejme nevadí! Slováci trikrát do týždňa odovzdajú poľským firmám s textilom, mäsom, potravinami, obuvou, stavebninami, nábytkom, atď. desiatky, čo desiatky, stovku miliónov korún. A hoci sme všetci, my návštevníci poľských trhov spokojní a radi, nemôžeme smutne neskonštatovať: vyvážame sa, Slováci. A ani jedny z najvyšších cien pohonných hmôt v Európe nám v tom nezabránia.
Pohľad na nákupnú turistiku v týchto dňoch by nebol úplný, keby sme nespomenuli ešte jednu vážnu boľačku, ktorú spôsobuje Oravcom spomínaný dopravný ruch. Ak sa za jeden deň prepraví Oravou 22 000 Slovákov, nepočítajúc poľských a iných turistov, či bežnú prepravu po medzinárodnej ceste smerom na Poľsko už od 4. hodiny ráno i skôr, do neskorého večera, nečudo že sa trasú domy blízko cesty v oravských dedinách a ľudia tu nemajú pokoja ani cez deň, ani v noci. A keď k tisíckam osobných áut pripočítame stovky kamiónov, denne prechádzajúcich týmto hlavným ťahom, tak dni bez dopravných nehôd nemôžeme nepovažovať za zázraky. Tie sa na Orave skutočne dejú! A potom že Orava je Pánu Bohu za chrbtom... Samosprávy a občania sa už však nechcú spoliehať iba na Pána Boha. Ich trpezlivosť je na konci.
