V kostole sv. Štefana Kráľa pripravil Pavol Martáň obrazy siedmich Božích sviatostí – na všetky použil výhradne jesenné plody a produkty z nich.
Dopĺňajú ich aj vyobrazenia Viery, Lásky a Nádeje. Pred hlavný oltár naaranžoval autor výstavy najkrajšie plody prírody a bielopotockých záhrad z darov obyvateľov – cez zeleninu, ovocie, tekvice, kukuricu a klasy obilia až po čučoriedky, šípky či černice. Jedinou obilninou na obraze, ktorá nevzišla spod rúk tunajších gazdov a gazdín je zrejme ryža, ktorá je podľa skúseností Pavla Martáňa na vytvorenie bielych plôch praktickejšia, než múka. Pri vytváraní farebne zaujímavých obrazov autor použil 47 druhov plodov.
Bielopotočania už poznajú červené srdcia zo šípok či jarabiny, toho roku boli prekvapení srdcom z červených cestovín: „Aj tie sú z Božích darov, veď je to múka, paradajkový pretlak, vajcia a voda,“ hovorí Pavol Martáň. „Jarabinu nám tento rok vtáci pozobali, musel som si teda pomôcť inak.“ Ako sme sa dozvedeli, ani po výstave nič z vystaveného nevyjde navnivoč. Všetko sa vytriedi, preoseje – a poslúži na to, na čo bolo aj pôvodne určené. Skutočne – obrazy na zjedenie.
Výstavu Poďakovanie za úrodu, vkusne doplnenú figurálnymi výrobkami zo slamy a kláskov Stanky Pavčovej, prišli počas štyroch dní obdivovať stovky tunajších obyvateľov, ale aj ľudia zo susedného Podbiela a Habovky.
