Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Rumunsko očami Oravcov na dvoch kolesách

Keď sa povie „jedenástka“, každému príde na um futbalová. V Námestove však majú svoju jedenástku aj cykloturisti, ktorí v priebehu ostatných rokov na dvoch kolesách preliezli už snáď všetky zaujímavejšie trasy na Slovensku.

Pre tohtoročný dvojtýždňový „oddych“ si však mladí ľudia z občianskeho združenia Orava Fénix zvolili čosi náročnejšie. „Čo ste blázni? Rumunsko? Čo už len chcete vidieť v tej spustošenej, nebezpečnej a zaostalej krajine? Samovražda!“ Asi tak zneli reakcie väčšiny priateľov. Aj mnohí z jedenástky zapochybovali. A tak sa ich napokon na cestu najrozľahlejším horským masívom – Karpatským oblúkom – napokon vybralo iba päť.

„Okrem toho, že všetci v združení nekonečne obdivujeme hory a ich jedinečné scenérie, chceli sme hľadať aj súvislosti v osídlení krajín, ktorými sa tiahne Karpatský oblúk,“ hovorí jeden z účastníkov expedície Robert Kopilec. Spolu s Rastislavom Zanovitom nám napokon porozprávali svoje zážitky zo 16-dňovej a 1222 km dlhej cesty, ktorú spolu s nimi absolvovali aj Slávka Zanovitová, Martina Stiffelová a Maroš Kyčina. Miesto štartu: Slovenské Nové Mesto na slovensko-maďarskej hranici.
Architektúra
Charakterizujú ju obrovské rozdiely v jednotlivých regiónoch. V porovnaní so Slovenskom je rumunský vidiek približne 30 – 40 rokov pozadu. Pätica cyklistov mala možnosť vidieť obrovské rozdiely v bývaní na dedinách v severných oblastiach Maramures a Karpatská Bukovina – život v dreveniciach, roztrúsených v horách, ale aj v moderných mestách, ktorých honosné centrá prudko kontrastovali so spustnutými priemyselnými štvrťami, z ktorých doslova dýchal na nich strach. Zásluhou zaostávania vidieka za rozvojom miest sa však v Rumunsku zachovalo množstvo architektonických pamiatok, o ktorých my na Slovensku môžeme iba snívať. Architektonické štýly sa v krajine striedajú v súvislosti so vzájomným miešaním národnostných menšín, z ktorých každá obýva isté územie. Veľký vplyv na tunajšiu architektúru mali dobyvateľské turecké vojská. Nádhernými ukážkami všetkých historických dôb sú najmä staré chrámy a stále funkčné kláštory, ktorých je na území Rumunska veľmi veľa. „V jednom z pravoslávnych kláštorov sme strávili aj noc,“ dozvedáme sa od výletníkov. „Keď mníšky počuli, že prichádzame zo Slovenska, považovali nás za chudobných turistov, ktorým pomôže každý ušetrený groš. A nechali nás u seba prespať.“

Skryť Vypnúť reklamu

Blízkosť
Ak si niekto myslí, že Rumusnko je od Slovenska pomerne vzdialené, mýli sa. Z rumusnkého Mukačeva na severnej hranici je za pekného počasia vidieť až do Kráľovského Chlmca na našej južnej hranici. Vzdušnou čiarou ponad Maďarsko sú obe krajiny od seba vzdialené iba 50 – 60 km.
Cesty
Na náš veľký údiv boli niektoré cesty vynikajúce. Ale často sme na mape videli vyznačenú hlavnú cestu a pred sebou mali „čosi“ plné dier a kráterov. Ako zázrak nám pripadala komunikácia cez pohorie Fagaraš, kde sme sa dostali po úžasnej dvojprúdovke Fagaras highway až tesne pod najvyšší bod pohoria, do výšky 2040 m. Na 25-kilometrovej trase sme nekonečnými serpentínami absolvovali prevýšenie 1800 m. Ešte šťastie, že na začiatku stúpania sa nám ponúkol vodič dodávky, že nás hore vyvezie, takže dievčatá, ktoré práve prekonávali krízu, túto možnosť využili. My traja sme sa vydali nahor – pod vrcholom to bol strašný pocit, nad sebou ste videli druhú serpentínu celkom na dosah ruky, ale kým ste sa tam dostali, bolo treba prešliapať ešte nejaký ten kilometer. Bolo to hotové „psycho“. Táto cesta, iba 20 km vzdialená od hlavného ťahu, bola vraj postavená – inak, je úplne nezmyselná – kvôli tomu, že na vrchole mal chatu „sám veľký diktátor“ Nikola Ceausescu (pri moci bol v roku 1965 – 1989). Úplne senzačné je rumunské dopravné značenie, ktoré vás nenechá zablúdiť. Na semaforoch majú dokonca časový údaj, ako dlho bude svietiť červená. Kde sa na Rumunov u nás hrabeme...

Skryť Vypnúť reklamu

Drakula
Prioritou našej cesty bola trasa masívom Karpát. A, samozrejme, vidieť v Rumunsku všetko, čo sa len dá. Jasné, že sme si nemohli nechať ujsť chýrneho Drakulu. Mimochodom, Rumuni ponúkajú turistom niekoľko „zaručene“ pravých Drakulových hradov, hlavne v Transylvánii, s ktorou však Drakula nemal nikdy nič spoločné, iba ak to, že strážil hranice medzi Transylvániou a Valašskom pred Turkami. Najznámejším je nádherný hrad Bran, no tu Drakula nikdy nežil, iba sa ho pokúšal dobyť. Pravý Drakulov hrad leží neďaleko dedinky Arefu. Postavili ho v druhej polovici 15. storočia tí, ktorí prežili masaker svojho kniežaťa menom Vlad Tepeš, zvaného Vlad Nabodávač. Všetky priestupky riešil totiž jediným trestom – nabodnutím na kôl. Historické pramene hovoria, že v jeho kniežatstve tak úplne vymizli krádeže. Knieža potom mohol aj v pustatine nechať pri fontáne zlatý pohár, aby sa z neho smädní pútnici mohli napiť. Nikto sa ho neodvážil odniesť... Svoju povesť získal nielen týmito, ale aj tromi hrôzostrašnými hromadnými popravami. Najprv pozval k sebe na veľkonočnú hostinu celé rodiny odbojných bojarov, ktorí ho mohli zvrhnúť z trónu. Väčšina sa z Vladovho hradu nikdy nedostala, takmer všetkých dal popraviť. Podobným spôsobom sa zbavil žobrákov a mrzákov. Dal ich pozvať na spoločnú hostinu a spýtal sa ich, či si prajú byť oslobodení od utrpenia, ktoré im prináša život. Keď dostal kladnú odpoveď, dal všetkých upáliť. Svoj čin obhajoval tým, že žiaden jeho poddaný nesmie trpieť chudobou a telesným postihnutím... Tých, ktoré tieto hrozné noci prežili, odvliekol na stavbu svojho hradu. Ten je dnes iba ruinou, akoby sa Rumuni po celé stáročia snažili knieža Vlada - Drakulu vymazať zo svojich dejín. Obrovský strach pred Vladom mali aj Turci, ktorí nakoniec spod jeho sídla v hrôze utiekli – knieža dal pozdĺž cesty postaviť kilometer dlhú a tri kilometre širokú alej kolov, na ktorých zomieralo asi 20 000 tureckých zajatcov. S menom Vlada Tepeša – Drakulu sa spája oveľa viac hrôz, preto sú Rumuni alergickí na otázky o ňom a nemajú radi, keď sa meno krajiny automaticky spája s týmto krvavým kniežaťom.
Etniká
Ak si niekto predstavuje Rumunsko ako krajinu „cigánov“ mýli sa. Rómovia tvoria iba malú časť tunajšieho obyvateľstva. Oveľa viac je tu Maďarov, Nemcov, Židov, Arabov, Čechov a Slovákov. Zatiaľčo Balašsko a Moldavsko sú zväčša monokultúrne, Transylvánia je multietnickou oblasťou. A hoci politici to neraz zneužívajú a štvú menšiny proti sebe, pre návštevníka má tento živý a pestrý „kokteil“ kultúr veľký šarm. Počas cesty sme narazili iba na dva vozy kočovných Rómov, samozrejme, nenechali sme si ujsť príležitosť zachytiť to na fotografiu – ale iba úchytkom, pretože Rómovia veria, že fotograf im kradne dušu. Žobravých Rómov veľmi prekvapil Rasťo – začal od nich žobrať sám...
Fantázia
Tá sa odráža hlavne na obydliach, kostoloch a kláštoroch. Maľované domy, vyrezávané brány a okenice, holubníky nad veľkými bránami gazdovstiev... Nádherné sú kostoly – monastiry, na ktorých sú maľované ikony nielen zvnútra, ale aj na celých vonkajších stenách. Výhľady a scenérie, ktoré vytvorila sama príroda sú nad všetkou ľudskou fantáziou...
Galiba
Na cestu sme vyrazili celkom dobre vybavení, len Robo mal galibu so svojimi taškami – pri prvom lejaku zistil, že všetku batožinu má premočenú. A občas sme mali problémy s ubytovaním. V prvom veľkom kempe sme narazili na otrasne neochotnú recepčnú. Už sme si mysleli, že prespíme pod holým nebom, keď sa pri nás pristavil chalan a ponúkol nám nocľah. Ľudia sú tu naozaj veľmi milí a ochotní, až na veľké turistické centrá. Tam z vás ťahajú len peniaze – chýba akákoľvek srdečnosť. Žiaľ, tu sme videli súvislosť s niektorými našimi turistickými strediskami...
Havárie
Počas celej cesty sme mali iba dve. Dvaja lekári z našej päťky vlastne – našťastie – nemali čo robiť. Raz spadla Slávka a hoci to vyzeralo zle, nakoniec bolo všetko O.K. Druhýkrát skončil na zemi Rasťo. Keď sme sa v zlom počasí vydali dolu z Fagaraša, odrazu, bez akéhokoľvek varovania, sme vhupli do tunela, dlhého 800 m – a neosvetleného! Rasťo sa vysypal hneď na začiatku, tma nás úplne ohromila. Potom sme išli iba veľmi pomaly, pred očami zadné blikačky... takmer nám z toho zašibalo.
Istota
Tú majú hádam iba starí horali, ktorí dokážu žiť z toho, čo si dorobia. Inak majú Rumuni len veľmi slabé sociálne istoty, Ceausescova „éra svetla“ zanechala krajinu spustošenú a ožobračenú. Ešte pred 14 rokmi väčšina ľudí žila z prídelov potravín. V roku 1993 dosiahla inflácia 300%! Obrovským problémom je tu množstvo sirôt a nechcených detí, hoci Západná Európa do Rumunska hlavne kvôli nim posiela množstvo humanitárnej pomoci a dobrovoľníkov. Pomoc však zatiaľ do niektorých končín krajiny vôbec nedorazila. Všade, kde prídete, vás obklopia zvedavé a úprimné deti.
Jedlá
Sú výborné. Najviac ich ochutnal Maroš. Držal sa zásady – za málo peňazí sa najesť čo najviac. Iba raz ju porušil, objednal si najdrahšie jedlo a zistil, že vlastne nemá takmer čo jesť... Vyskúšali sme hádam všetky čorby, čo je rôznorodá národná pochúťka – polievka: držkovú, zemiakovú, jahňaciu, fazuľovú... čorby je množstvo druhov. Všetky druhy mäsa jedia Rumuni najčastejšie pokrájané na menšie kúsky, na spôsob soté. A všade narazíte na mliečne výrobky, syr a mamaligu – kukuričnú kašu. Zaujímavé je, že takmer všade sú holé stoly – prestiera sa až priamo pred hosťa. Ceny sú porovnateľné s našimi alebo nižšie, lacné je tu mäso. Za ubytovanie zaplatíte podľa oblasti – ale keď neprídete na luxusnom „búraku“, dá sa vyjednávať.
Kontrasty
Hlavne veľké rozdiely vo vyspelosti regiónov. Na vidieku žijú srdeční ľudia, oblečení do tradičných odevov. Živia sa najmä ako roľníci. Popoludní sedia spolu pod bránami a debatujú. Prostredie sa tu podobá na našu Oravu. V horách je život ovplyvnený turistickým ruchom, hlavnú rolu hrajú peniaze. A keďže tých sme nemali nazvyš, stalo sa nám, že sme počas búrky nemali kde hlavu zložiť a prespať. Nakoniec sme zohnali izbu, jednu pre všetkých – ale prišiel niekto, kto dal viac a my sme museli spať v jedálni na stoloch.
Lake – jazero
Turisticky veľmi obľúbené je Červené jazero, ktoré vzniklo zosuvom pôdy v roku 1838. Zosuv prehradil rieku Bicaz a vytvoril jazero, z ktorého dodnes trčia vrcholce smrekov a jedlí. Zvláštna atmosféra sem priťahuje tisíce ľudí, aj keď kúpanie tu nie je nič moc. Blízko je Bicazská priehrada, 49 km dlhá, podobná Oravskej priehrade. Ďalej sme na bicykloch postupovali Bicazskou tiesňavou popri riečke Bicaz, nad hlavami 300 m vysoké kolmé útesy. Miestami bola tiesňava široká sotva 5 m. A viedol tadiaľ medzinárodný cestný ťah! Niečo úžasné! Celou úžinou hučala doprava i riava rieky, ozvena hluk len pridávala.
Maďari
Sú tu najstaršou a najpočetnejšou národnostnou menšinou. Po prvej svetovej vojne totiž Maďarsko stratilo dve tretiny územia a polovicu obyvateľstva pripojením k Rumunsku. Dnes v Rumunsku žije 1,6 milióna Maďarov. Majú svoje školy, kostoly... Napokon, aj obe nedeľňajšie omše, ktoré sme počas našej cesty absolvovali, sme si vypočuli v maďarčine. Prvú ešte v Maďarsku, druhú v Rumunsku, na území tzv. Šekelov.
Nadlac
V okolí mesta žije asi 18 000 Slovákov. Sú to potomkovia kolonistov, ktorí prišli po Dunaji do Rumunska po odchode Turkov. Stretli sme Slovákov, ale iba na hranici, kde predávali rezbárske výrobky. Mimochodom – neboli príliš zdvorilí a príjemní. Ale ich tovar bol až šokujúco lacný.
Obchod
Hoci sa nám môže ztať, že Rumuni sú niekde „sto rokov za opicami“, v obchodoch nenájdete neochotu. Piatok či sviatok, nikdy a nikde sa nestane, že by ste nedostali kúpiť hoci len chlieb.
Práca
Pre Rumunsko je charakteristická vysoká nezamestnanosť. Väčšina obyvateľstva však chodí pracovať do zahraničia, hlavne do Talianska a Nemecka. Tí si žijú pomerne na úrovni, počas víkendov sa vracajú domov a v dedinách narazíte na množstvo zahraničných áut – ich majiteľmi sú však domáci.
Rozptýlenie
Vari najkrajším rozptýlením pre nás bolo krásne prebudenie – stádom oviec. Na sklonku našej cesty sme jediný raz museli spať pod stanom. A ráno nás zobudili zvonce. Keď sme vyzreli von, boli sme v zajatí stáda i strážnych psov.
Silva
To je výborné rumunské pivo. Maroš nás presvedčil, že nás na ceste posilní. Posilnilo, ale iba na chvíľu, potom to už bolo pod pečúcim slnkom o čosi horšie. Pivo Cink je o čosi lacnejšie, ako u nás martinské. Akurát na zaspávanie...
Transylvánia
Tu sme sa tešili hlavne na Železné vráta na Dunaji. Vznikli odstrelením kanálu s nebezpečnými vírmi a skaliskami a výstavbou najväčšej priehradnej elektrárne v Európe (s výnimku Ruska). Štrnásť rokov budovaná rumunsko-juhoslovanská stavba bola dokončená v roku 1970 a zdvihla hladinu Dunaja o 33 m. Železné vráta zachytávajú všetku špinu, ktorú prinesú vody Dunaja a nepustia ju ďalej do Čierneho mora. Ale tá zabíja ryby i rastliny. Aj keď Železné vráta neboli nakoniec až také ohromujúce, vynahradili sme si to v tunajšom múzeu, kde je okrem množstva úžasných expozícií aj obrovské akvárium – expozícia všetkých druhov živých sladkovodných rýb.
Úžas
sa nás zmocnil pri pohľade na výrobňu ťažkej vody pre atómovú energiu v Pitesti, ale hlavne na obrovské potrubie, ktoré ju prevádza až k asi 500 km vzdialenej atómovej elektrárni.
Viera
Väčšina Rumunov je rumunsko-pravoslávneho vierovyznania. To je založené na prísnom patriarcháte, na pevnom poriadku dogiem a autorít. Maďari sú rovnomerne rozdelení na rimskokatolíkov a kalvinistov, nájdeme aj Rumunov – uniatariánov, baptistov, evanjelikov, ba aj luteránov.
Zázrak
Už len to, že sme celú cestu absolvovali bez väčších problémov a zdravotných ťažkostí bolo pre nás zázrakom. Dokonca ani „behačku“ od vody nikto nedostal. Iba Maroš občas vzdychal od prejedenia. Ale najväčším zázrakom boli určite samotné Karpaty – hory, ktoré spájajú ľudí od Slovenska cez Ukrajimu a Moldavsko až po Rumunsko a časť Juhoslávie. Hory, ktoré určite ešte veľakrát navštívime, lebo ponúkajú nekonečné množstvo malých zázrakov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 761
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 942
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 911
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 388
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 717
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 113
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 590
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 494
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 351
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na Orave sa začal pilotný projekt testovania na Covid-19

Testovanie zabezpečujú zdravotníci, vojaci a dobrovoľníci. Odberné miesta sú otvorené od 8.00 do 12.00 h a od 13.00 do 20.00 h.

Testovanie na Covid-19.

Na Slovensku od soboty platí zákaz vychádzania

Oravcom a obyvatelia Bardejovského okresu majú oveľa prísnejšie podmienky pohybu mimo domova ako ostatní Slováci.

Od zajtra začína pilotné testovanie na Orave a v okrese Bardejov.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?