Dostali sa tam vďaka projektu riaditeľa Školy v prírode v Oravskej Lesnej Daniela Mazúcha, ktorý podporil Žilinský samosprávny kraj, premiér M. Dzurinda a náklady na dopravu hradila maďarská strana.
Predkovia týchto detí boli Slováci, ktorí sa presťahovali na Dolnú zem pred 300 rokmi. Po tatárskych a tureckých vpádoch, kedy bola táto časť územia vyľudnená, tu založili Békešskú Čabu, ktorá má dnes 75 tisíc obyvateľov, ale len približne 10 tisíc z nich sú Slováci. Dozvedeli sme sa to od tamojšej učiteľky slovenskej ZŠ Daniely Horváthovej, ktorá nám povedala aj ďalšie zaujímavosti o sídle Békešskej župy, susediacej s Rumunskom: „Už len máloktorá rodina detí z našej školy je dnes čisto slovenská. Po toľkých rokoch sú to už väčšinou zmiešané slovensko-maďarské rodiny. Ja mám napríklad tiež manžela maďarskej národnosti, ale obe moje deti vedia po slovensky. Dcéra dokonca študovala v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela ekonómiu.“ Úpadok slovenskej menšiny v Maďarsku má podľa D. Horváthovej viacero príčin. „Po prvej svetovej vojne bolo Maďarsko „potrestané“ aj tým, že tam nemohli chodiť slovenskí lektori a slovenská menšina nedostávala zo Slovenska prakticky nijakú pomoc.
A kde sa v tom čase mohlo udržiavať slovenské povedomie a kultúra? V škole a kostole, ale keď tam neboli slovenskí učitelia a kňazi, kontakt sa strácal. Po druhej svetovej vojne sa zas udialo násilné presídľovanie Maďarov z južného Slovenska do Maďarska a namiesto nich prichádzali na Slovensko Slováci z Maďarska. A čo je paradox - keďže Slováci prichádzali väčšinou do oblastí, kde žila maďarská väčšina, mnoho z nich sa pomaďarčilo,“ hovorí D. Horváthová. Do Békešskej Čaby sa presídlili slovenskí evanjelici, ktorí tam vlastne utiekli pred prenasledovaním na Slovensku, keď sa násilne rekatolizovalo. V Békešskej Čabe si po osídlení postavili kostol a neskôr ďalší, ktorý je dnes najväčším evanjelickým kostolom v strednej Európe. „Moji predkovia pochádzajú od Zvolena, ale Békešskú Čabu zakladali aj Slováci z Liptova, Gemera a Oravy,“ upresnila.
Daniela Horváthová.
Na projekte oceňuje najviac to, že deti sa dostanú do čisto slovenského prostredia, kde sú nútení hovoriť po slovensky. Ich slovenčina, hlavne u tých z nižších ročníkov, je totiž dosť slabá, o čom sme sa mali možnosť presvedčiť. Hoci navštevujú slovenskú základnú školu, slovenčinu sa už väčšina z nich učí ako hociktorý iný cudzí jazyk. Rozumejú síce dosť, ale s rozprávaním je to už horšie. Týždenný pobyt v Oravskej Lesnej im určite pomohol slovenčinu trochu zdokonaliť. A čo je dôležité, deti z Békešskej Čaby nadviazali so svojimi rovesníkmi na Orave priateľstvá, dokonca tí najstarší, ôsmaci, si tu našli i prvé lásky. Jeden z nich, Dušan Kunovec, sa nám k tomu aj otvorene priznal. Ako nám prezradil, s dievčaťom, s ktorým si padli do oka, si vymenili čísla mobilných telefónov a adresy.
Slovenské deti z Maďarska sa počas minulého týždňa zoznamovali aj s tradičnými ľudovými remeslami, ako je hrnčiarstvo, batikovanie alebo zdobenie vajíčok. Navštívili Oravský hrad, Námestovo a Oravskú priehradu, boli sa pozrieť v Oraviciach a tak poznávali Oravu a našu kultúru. V piatok program zakončili Slovenským večerom, na ktorom Oravskolesňanom predstavili, čo sa za týždeň naučili. Na večeri bola aj desaťčlenná delegácia z Békešskej župy a zástupcovia ŽSK. S domácimi rokovali o ďalšej spolupráci. Už je dohodnuté, že pred Vianocami navštívi Békešskú Čabu folklórny súbor z Oravskej Lesnej, ktorý tam pred slovenskými rodákmi vystúpi s pásmom vianočných ľudových zvykov.
Autor: rj