Kým minulý rok sa všetci tešili z vynikajúcej a zväčša dozretej úrody, toho roku je už „po nej.“
Prvý mrázik pod Roháčmi sa podpísal aj na tmavnúcich bobuliach modrého viniča Jozefa a Žofie Frankovcov. Statný koreň, rozpínajúci svoje úponky po dvoch stenách rodinného domu, pochádza z teplého kraja – z Chorvátskeho Grobu. Jozef Franko ho do Podbiela priniesol asi pred tridsiatimi rokmi a odvtedy rodí jedna radosť. Desiatky jeho štepov zdobia viacero záhrad v dedine, výborne sa im darí napríklad u Ondrekovcov či Dominovcov. Frankovci, susedia i príbuzní si takmer každý rok zgustnú na desiatkach kíl menej či viac sladkého hrozna.
Pri jedenástich vnúčatách nič nevyjde nazmar, okrem toho si na strapcoch prídu občas zamaškrtiť aj deti z okolia. „Nevadí, že hrozno poniektoré roky nedozrie. My sme si ho pôvodne zasadili preto, že sa nám páčilo, ako sa popína po stenách, ale chutný strapec tiež poteší,“ hovorí Žofia Franková. „Aj keď nemáme dom otočený pre vinič práve ideálne, počas teplejších rokov si na vlastnom hrozne vždy pochutnáme. Víno sme nikdy z neho nerobili, aj keď rodí požehnane. Všetko stihnú deti zjesť. Nepoužívame vôbec žiadne postreky, ozdravujeme ho len rezom. Snažíme sa, aby bolo čo najzdravšie, bez zbytočných chemikálií.“ Zdá sa však, že väčšina tohtoročnej úrody skončí v komposte...
A hoci manželia Frankovci už uvažujú nad tým, že starý materský koreň vyhodia, vo dvore im dorastajú ďalší jeho potomkovia – jednoročný i viacročný štep, ktorý by mal priniesť úrodu už na budúci rok.
