To všetko sme obsiahli prvým pohľadom na bytovkovú rezbársku minidielňu Antona Karšaya z Trstenej. Niekdajší rezbársky majster výroby „od Babinského“ je dnes už síce na invalidnom dôchodku, no práce s drevom sa v žiadnom prípade nevzdal, aj keď dnes sa jej venuje už iba ako koníčku. Spod jeho rúk vychádzajú obrazy a sochy s najrozmanitejšou tematikou. Ako prvé sme mohli výtvory Antona Karšaya vídať na luxusných kusoch nábytku, ktorými bola „Babinského“ stolárska výroba naozaj chýrna. V tom čase slovenskí politici rozdávali zrkadlá a drevorezby z Trstenej kolegom do všetkých štátov východnej Európy. „Niektoré boli originálne kusy, ale veľa sa ich robilo na „kopírke“ po viac kusoch,“ spomína niekdajší majster. „Hlavne nábytok do tzv. oravských izieb bol vtedy šlágrom a išiel na dračku, hoci vtedy patril medzi luxusný tovar.“
Aj teraz je niekoľko rezbárových diel rozložených po Európe, denne na očiach stoviek zákazníkov – ide totiž o reštauráciu Európa na hraničnom priechode Trstená – Chyžné. Tu drevorezbám dominuje Karšayova Posledná večera. Jeho „Opitenkovia“ na obraze v Čelovke na námestí v Trstenej pripomínajú hlavne štamgastom, ako môžu skončiť v prípade, že to s pitím trochu preženú... Jedna zo sôch tohto šikovného rezbára putovala aj do hokejového klubu NHL Chicago Blackhawks: „Hokejisti z mojej rodnej Žiliny tam kedysi leteli a jednu z mojich sošiek zobrali ako darček. Kolegovia z najznámejšej svetovej hokejovej súťaže im za ňu dali svoju brankársku masku...Kedysi som vládal robiť viac, teraz mi zdravotný stav dovolí iba občas sa chopiť dláta. Aspoň pre radosť, tú by som nevymenil za nič...“
Nás najviac zaujalo, že Anton Karšay vo svojej dielničke okrem týchto klasických rezbárskych prác vtláča osobitnú hodnotu aj zbraniam. Loveckým i historickým. Umeleckú stopu jeho dlát nesú ich vyrezávané pažby.
„Sám pažby nerobím, tie vyrába Dušan Palo z Habovky. Ja ich už len presne dosadím na telo zbrane, alebo ich ozdobím drevorezbou,“ hovorí rezbár. „Poľovnícke motívy som vyrezával zatiaľ na tri poľovnícke pušky, ale aj na historickú súbojovú pištoľ. Námety a motívy nekopírujem, zásadne vytváram vlastné. Akú môžu mať cenu? Neviem, ani to neodhadujem, pretože to robím viac-menej iba kamarátsky. Ale predpokladám, že už teraz sú takéto zbrane pýchou ich majiteľov. O takých 10-20 rokov budú ešte vzácnejšie.“