Keď sa fantázii medze nekladú

na, stojaceho v pekne upravenej záhrade Kazíkovcov neďaleko miestneho kostola. Ako sa hutník dostal k práci s drevom? „Kto pod Babou horou niekedy nepričuchol k drevu? A keď si chlapi v robote „fušovali“ stroje sami pre seba, fušoval som aj ja. Spravil som si hobľovačku, brúsku, pílu... A teraz, na dôchodku, robím, čo sa dá. Nechovám nič, iba toho krta na záhrade, ktorého sa nie a nie zbaviť, tak trávim čas v dielni.“

Jozefovi Šubjakovi ospevovala miniatúrny veterný mlyn dcéra, ktorá ho videla kdesi v Poľsku. A keď sa jej už tak páčil, otec sa pustil do jeho výroby. Doteraz vyrobil tri podobné kusy. Z jeho dielne však už vyšlo aj niekoľko pôvabných záhradných altánkov, každý iný. Aj v záhrade pred domom Šubjakovcov je všetko iba z prírodného materiálu – z dreva a kameňa. Kvety obrastajú dokonca aj motocykel, vyrobený z dreva a prútia. Ako vidieť, fantázii sa tu medze v žiadnom prípade nekladú.