Obce Rabčice a Oravská Polhora v spolupráci s Oravským múzeom v Dolnom Kubíne pripravili nezvyklé podujatie, na ktorom si pripomenuli nielen tvorbu a život „svojho“ Urbana, ale aj dobové zvyky z čias jeho mladosti. Slávnostná svätá omša v rabčickom kostole, slávnostný sprievod na kočoch a za nimi až na Rovne pod Hviezdoslavovou hájovňou, dramatické pásmo i bohatý kultúrny program boli priam pastvou pre oči stoviek ľudí. Ako nám povedala riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, vzácnymi hosťami boli syn Mila Urbana Cyril Urban z Oravského Podzámku s dcérami a Cyrilova sestra Katarína z Bratislavy. Ďalekú cestu z hlavného mesta pod Babiu horu nemohla už merať 94-ročná manželka Mila Urbana Žofia, ani dcéra Oľga.
Na spisovateľa a redaktora Mila Urbana si dnes v rodných Rabčiciach nikto nespomenie inak, iba s hrdosťou a v dobrom. Ako však hovorí jeho syn, nie všade je to tak. Komplexné hodnotenie tejto osobnosti slovenských literárnych dejín a žurnalistiky vždy „zabrzdila“ minulosť. Historici a kritici zrejme zabúdajú na biblické slová: Kto si bez viny, hoď do nej kameňom! Pre nich minulosť Mila Urbana poškvrňuje jeho pôsobenie vo funkcii šéfredaktora profašistického časopisu Gardista. Podľa jeho potomkov túto funkciu prijal iba z donútenia a hoci viackrát chcel z časopisu odísť, nepodarilo sa mu to. Vedel, že ťažké nútené práce by ho stáli život a tak v krutých vojnových časoch volil menšie zlo. Gardisti zase potrebovali niekoho, kto dodá časopisu punc dôveryhodnosti práve cez Slovákmi váženú osobnosť. Urban sa však gardistom nikdy nestal. A k celoživotnej nezávislosti vždy nabádal aj svoje deti. Podľa neho žiadna politická strana nikdy nemala patent na pravdu, vždy robila len to, čo bolo v jej záujme. Toto – a ešte oveľa viac – sa rabčické a polhorské deti o „svojom“ Urbanovi v škole nikdy nenaučia. No po pútavých rozprávaniach, ktoré si vypočuli pod Babou horou, na niektoré múdre rady Mila Urbana vlastným deťom ani tieto školopovinné dietky ešte dlho nezabudnú.
