rí sa ocitli v najrôznejších život ohrozujúcich situáciách, či pri všetkých druhoch nehôd. A práve tieto kritéria rozhodovali aj o víťazovi súťaže Záchrana 2004. NsP Trstená na súťaži reprezentovala posádka v zložení: MUDr. Jarmila Kubasová, diplomovaná zdravotnícka záchranárka Monika Lacková a vodič RZP Štefan Kurcin.
Naša posádka skončila na deviatej priečke, čo bolo v silnej konkurencii veľmi dobré umiestnenie. A nebolo ani ľahké získať dostatok prostriedkov a kompletne vybavené vozidlo RZP. Napriek tomu sme si s tým vďaka dobrým ľuďom poradili, naším vkladom bola zase maximálna snaha o čo najlepší odborný výkon. Súťaž mala dennú i nočnú etapu, obe veľmi náročné a do detailov premyslené. Českí lekári a rozhodcovia športového rallye-klubu v hodnotiacich komisiách mali pevne stanovené kritériá nielen pre hodnotenie odbornosti a vedomostí, ale napríklad aj pre pevné morálne zásady záchranárov, schopnosť pohotových reakcií a organizácie v nezvyklých a vysoko stresových situáciách. Medzi naše úlohy patrilo rýchlo zhodnotiť situáciu, ošetriť pacienta, stanoviť diagnózu, uskutočniť liečebné opatrenia, spolupracovať s hasičmi i políciou, triediť ranených, stanoviť poradie ich odsunu do nemocnice – a to všetko v stanovenom časovom limite. Za zmienku stojí napríklad akcia, v ktorej nás vyslali k 15-ročnému chlapcovi s kŕčmi na ostrov Vadaš, kam sa dalo dostať len na vodnej plti. Veľmi ťažká bola aj simulovaná situácia požiaru vo fyzikálnom učilišti s množstvom ranených a popálených ľudí. Ďalších 5 ranených na nás čakalo v havarovanom sanitnom vozidle, pričom sme museli bez pomoci hasičov spoza volantu vyslobodiť zaklineného 130-kilového šoféra. Občas nás zaskočilo, že úloha, zdanlivo jednoduchá, si odrazu vyžadovala sústredenie všetkých našich skúseností – v týchto záludných úlohách išlo odborníkom hlavne o predvídavosť záchranárov.
Cieľom Záchrany 2004 nebolo iba stanoviť poradie zúčastnených posádok, ale hlavne výmena ich praktických skúseností pri zvládaní mimoriadne závažných a hromadných nešťastiach, výnimočných stavov v časovej tiesni, pod psychickým i fyzickým nátlakom a na očiach kritickej laickej verejnosti. A naša účasť na súťaži bola ďalším krokom k vlastnému sebazdokonaľovaniu a našej budúcej pomoci iným – neustálym učením a prácou.