Na 38. ročníku ako študentka strednej školy získala 1. miesto básňou Jána Ondruša Chodec po povraze. Sugestívny prednes tejto básne si zopakovala v Oravskej galérii v programe Poetický bazár. Poslucháčov presvedčila, že za dva roky, čo študuje právo na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, nezabudla recitovať. Po vystúpení sme jej položili niekoľko otázok.
S akými pocitmi ste sa vrátili na Hviezdoslavov Kubín?
„S veľmi dobrými - veľmie som sa sem tešila, pretože som tu už dávno nebola.“
Nemuseli vás teda prehovárať?
„Určite nie, som rada, že som tu.“
S čím sa vám v mysli spája toto podujatie?
„Najviac s ľuďmi, ktorí sem chodia často a ktorí tvoria určitú tradíciu tejto prehliadky. A potom s večernými posedeniami a rozpravami o umení a o všetkom možnom, čo koho baví a tak.“
Ktorých ľudí máte na mysli, koho tu chcete stretnúť?
„Určite Soňu Parilákovú, Petru Fridrichovú - bývalých recitátorov, s ktorými som chodila aj na tvorivé dielne, takže sa s nimi veľmi dobre poznám.“
Dostávate sa pri štúdiu práva ešte k recitácii?
„Nedávno som bola na Poděbradských dňoch poézie, kde som sa dostala cez festival vo Valašskom Medziříčí. Ale tam som bola stále so starými básňami. Nové básne nerobím, pretože v knižnici v Olomouci nemám prístup k slovenským textom, iba k českým.“
Ako to v Čechách prijali, že ste recitovali slovenské básne?
„Tam je to normálne, lebo je to medzinárodný festival, sú na to zvyknutí. Chodia tam bežne aj Slováci.“
Viem, že ste aj písali. Venujete sa tomu ešte?
„Už veľmi nie, už nemám na to čas.“
Teraz je teda prvoradá škola? Aké máte plány do budúcnosti?
„Chcela by som hlavne prejsť tretí ročník na práve, lebo je dosť ťažký. A možno by som sa chcela pozrieť práve na tie české texty a skúsiť recitovať v češtine.“
A čo priateľ? Zostáva na také niečo čas?
„Áno, priateľa mám, študuje v Prahe, takže sa často vídavame.“
Recitujete mu aj básne?
(Smiech) „To musím, on je môj prvý kritik.“
Autor: rj