e ruje. Obdobie párenia jelenej zveri – pýchy našich hôr. Každým dňom sa silnejšie a častejšie ozývajú z lesov zvuky revúcich jeleňov. Zvuky zápasu samcov o prioritu v milostných hrách.
Je to ten pravý čas, aby zasiahol človek a podobne ako u domácich zvierat, usmernil plemenitbu aj u voľne žijúcej zveri žiaducim, správnym smerom. Aby odstrelom vyselektoval z chovu prestarnutých, chorých a chybných jedincov, ktorí by negatívne ovplyvňovali zdravotný stav potomstva ďalších generácií v slovenských lesoch.
Práve preto je význam poľovníctva obrovský a všeobecne uznávaný. Práve preto sú ľudia, ktorí sa organizovane podieľajú na chove, pestovaní zveri a v konečnom dôsledku aj na vyraďovaní nevhodných jedincov z divej zveri. Práve preto je poľovníctvo morálne všestranne podporované nielen orgánmi štátnej veterinárnej správy, ktorá ich v podstate odborne a metodicky riadi a usmerňuje, ale aj ostatnými spoločenskými orgánmi a organizáciami širokej verejnosti.
Práve preto sa Slováci s veľkou dávkou nevôle a odporu pozerajú na
novodobých „vicišpánov“, arogantných zbohatlíkov, ktorí si pri svojej namyslenosti mýlia hlavné poslanie poľovníctva so snobskou nekultúrnou zábavou. Takých, čo nechodia do lesa preto, aby v prírode pri šlachetnej chovateľskej práci oddychovali a pracovali a až na konci, za odmenu, aj lovili. Akýže môžu mať vzťah k prírode ľudia, ktorí sa v povýšeneckej póze s nohou na úlovku odfotografujú, či trofejný kus ulovia hlavne preto, aby si ho nechali vypreparovať, lebo im má „zdobiť“ salón honosnej vily? Akýže môžu mať k zveri vzťah ľudia, ktorí pre ňu na ťažké zimné obdobie nenakosili ani kilo sena, ktorí nepostavili ani jeden krmelec, ktorí pre zvieratá v lese neurobili vôbec nič?
Problém novodobých pytliakov, čo si zo slovenských hôr urobili živnosť, je takmer neuveriteľný. Vyzbrojení špičkovou technikou, zbraňami s tlmičmi neuveriteľných kalibrov strieľajú do všetkého, čo sa v lese hýbe. Zver pred nimi nemá žiadnu šancu. Mäso predávajú nezodpovedným majiteľom reštaurácií bez predchádzajúcej veterinárnej prehliadky, teda pre konzumenta s veľkým zdravotným rizikom.
Poľovníctvo je krásne tým, že združuje a organizuje čestných, citlivých, prírodu a zver milujúcich ľudí, ktorí si zver vážia a etickými pravidlami spôsobu lovu férovo vyrovnávajú hendikepy. Dávajú zveri šancu úniku. Svoju pokoru prezentujú aj slovníkom, ktorý je v tejto branži posvätný. Nikdy nehovoria o krvi, ale o farbe, nehovoria, že po smrtiacej strele zviera uhynulo, ale o tom, že pokojne zhaslo. Po ukončení lovu, v prípade spoločnej poľovačky, pri takzvanom výrade perfektne uloženej zveri zložením klobúkov a zatrúbením znelky zložia úctu úlovku. Akoby sa ospravedlňovali. V tom rituáli excelentne dominuje pokora, ľudskosť a úcta. Vlastnosti hodné charakterných ľudí.
Preto sa patrí tým ozajstným poľovníkom popriať do novej sezóny tradičné: Lovu zdar! A tým ostatným, parazitujúcim: aby čím skôr padli do rúk orgánom činným v trestnom konaní.
