Ako najväčší súkromne hospodáriaci chovateľ oviec na Orave sám veľmi dobre vie, aké starosti trápia ovčiarov na družstvách i gazdovských dvoroch. Ako nám povedal, toho roku majú menej starostí s dravou zverou, trhjúcou ovce. O to viac vrások na čele im ich spôsobujú politici, ktorí pomaly, ale isto obyčajnými „papiermi“ nivočia celé stáda.
„Napriek tomu, že všade v médiách ministerskí úradníci proklamujú podporu horským a podhorským oblastiam a ovčiarstvu v nich, opak je pravdou. Na tento rok síce máme dostať podporu 500 Sk na kus, ale budúci rok už ovčiari nedostanú nič. Pri tvorbe európskej legislatívy politici „zapchali“ ústa dolniakom, kde poľnohospodári najviac kričali. Urobili to prostredníctvom podpory na každý hektár obrábanej ornej pôdy,“ tvrdí Milan Páltik. „Na Orave ide o smiešnu výmeru, tu je totiž prevaha trvalých trávnych porastov a pasienkov. Nič dobré pre nás nevyplýva ani z najnovšieho výnosu ministerstva pôdohospodárstva o podpore ovčiarstva, pretože doteraz k nemu nikto nevydal vykonávací predpis. Ani na ministerstve nikto k nemu nevie – alebo nechce – našim chovateľom nič bližšie povedať.“
Podľa Milana Páltika je veľmi smutné, že úradníckymi škrtmi môže Orava prísť o niečo, čo patrilo k jej koloritu po celé stáročia – stáda oviec, vyzváňajúce po holiach a stráňach. A to v čase, keď chovatelia investovali celé milióny do pojazdných dojární, vybavenia salašov podľa prísnych hygienických noriem EÚ, pred vlkmi a medveďmi bezpečnejších oplotkov či celých ovčích fariem.
Podľa starých oravských zvykov bačovia zháňali ovce do dedín na Michala. Toho už máme za sebou a ovce ešte stále spásajú zelené lúky. Ako sme sa dozvedeli, potrvá to pravdepodobne ešte do 15. októbra. O tom, či zjari na Juraja oravské salaše opäť ožijú, rozhodne zrejme najdôležitejší faktor – ekonomika. Tisícové stáda oviec sa však nedajú zlikvidovať len zo sezóny na sezónu.
