Pavol Rusko: Prosím vás,

Myslím si, že je veľmi dôležité vedieť sa zastaviť, vedieť si všimnúť, že ide jeseň, že mám priateľov, že chcem ísť do Dolného Kubína na Hviezdoslavov Kubín, kde chcem aspoň troškou prispieť do tohto večera. A o to ľahšie sa potom vracia do prostredia plného stresov a napätia. Život nie je len o tom, aby sme sa od rána do večera len naháňali.“

Ernest Weidler si neodpustil poznámku: „Ľudia sú dobroprajní a keď počuli, že príde minister Pavol Rusko, komentovali to asi takto: pre nič inšie, len pre imidž.“ Minister na to zareagoval: „Ak patrí k imidžu politika, že sa chce občas zastaviť a možno si aj zarecitovať – myslím si, že to nie je až také zlé. Sú aj horšie imidžovky.“ Ako perličku dodal: „Vo vláde sme traja, ktorí recitovali: ja, premiér Dzurinda a minister dopravy Prokopovič. Keď som ich prehováral, aby aj oni išli na Hviezdoslavov Kubín, minister Prokopovič povedal: Ja nie, ja som bol len na Puškinovom pamätníku. (Smiech) To by sa skôr hodilo ku mne – Rusko a Puškinov pamätník.“

Na margo politiky P. Rusko povedal: „Niekto to robiť musí. Ja chcem veľmi apelovať aj na tú krajšiu polovičku ľudstva: prosím vás, už nás poďte vymeniť. Poďte do tej politiky. Hrozne sa teším na moment, keď bude ženský parlament, ženská vláda, bude múdrejšia, lepšia, krajšia, šikovnejšia. Nenechajte nás toľko trápiť, ja rád pôjdem na dôchodok a budem prať, variť, žehliť, upratovať.“