Článok pokračuje pod video reklamou
„Pod avizovaný tridsaťpercentný pokles návštevnosti v zariadeniach cestovného ruchu a s ním spojený pokles tržieb sa podpísalo chladné počasie a studená voda Oravskej priehrady v hlavných letných mesiacoch - júl, august. Týka sa to predovšetkým väčších ubytovacích a stravovacích zariadení - autocampingov, hotelov a penziónov. Malé, rodinné ubytovacie, respektíve stravovacie zariadenia, ktoré získali klientelu prostredníctvom internetu, mali, paradoxne, obsadené celú sezónu na sto percent.“
Oravskej priehrade, ale aj o Orave vôbec sa dlhé roky hovorí, že sú tu výborné podmienky na rozvoj turizmu. Prečo ten rozvoj neprichádza? Alebo prichádza?
„Rozvoj turizmu na Orave a konkrétne na Oravskej priehrade je priamo úmerný podpore štátu malým a stredným podnikateľom v tomto odvetví národného hospodárstva. Cestovný ruch je silne ovplyvňovaný územnými podmienkami. Ak je Orava zaradená v Sektorovom operačnom programe Cestovný ruch ako región s veľmi dobrými podmienkami pre rozvoj CR, malo by to byť z pohľadu podpory štátu aj vidieť. Nuž, skúste sa teda spýtať majiteľov hotelov, penziónov, campingov a ostatných ubytovacích a stravovacích zariadení, ako im štát pomohol pri vybudovaní ich zariadení alebo pri rekonštrukcii
Čo by bolo treba na Slovensku a na Orave urobiť, aby sme dosahovali v cestovnom ruchu podobné výsledky ako Rakúšania alebo Švajčiari? Veď prírodné podmienky máme veľmi podobné. V čom robíme najväčšie chyby?
„V rámci Slovenska treba urobiť prvý krok v budove Národnej rady SR, kde by mali poslanci schváliť dotáciu na rozvoj cestovného ruchu zo štátneho rozpočtu porovnateľným percentom, ako je to aspoň v prípade susednej Českej, Poľskej resp. Maďarskej republiky, o Rakúsku a Švajčiarsku už ani nehovoriac. Druhý krok musí urobiť opäť parlament v podobe zrušenia vízovej povinnosti pre účastníkov cestovného ruchu, hlavne z východu. Tretím krokom je rozhodnutie vlády, čo s pozemkami, ktoré sú súčasťou významného strediska CR, ale nemôže sa na nich nič budovať, lebo ich vlastníkom nie je ani obec, ani podnikateľ. Čo sa týka najväčších chýb, ktorých sa dopúšťajú prevádzkovatelia, tie sú podľa môjho názoru v tom, že sa zameriavajú len na ubytovacie a stravovacie zariadenia, bez doplnkových služieb v podobe miestnych atrakcií. Ak sa podnikateľ nesústredí aj na doplnkové služby – atrakcie, nemôže sa čudovať, že jeho zariadenia nie sú vyťažené podľa jeho predstáv. Veď klient sa môže vyspať a najesť aj doma...
Na ktoré krajiny by sme mali pri lákaní turistov zamerať pozornosť? Dlhoročná pracovníčka v CR Janka Cabadová hovorí, že na Poliakov a Rusov. Súhlasíte?
„Pôvodným zámerom holandsko-námestovského projektu - Informačného centra Námestovo bolo vybudovať na nábreží Oravskej priehrady komplex ubytovacích, stravovacích a doplnkových zariadení CR špeciálne pre holandských turistov. Aká je skutočnosť, vieme. Nuž ja by som sa zameral okrem cieľovej skupiny, ktorú spomínala pani Cabadová, aj na bratov Čechov - hlavne tých, čo chodievali v rámci spoločného štátu na dovolenku stanovať na Oravskú priehradu, či absolvovať vysokohorskú túru po roháčskych hrebeňoch a radi sa sem vracajú. Práve aktívny cestovný ruch, ako je surfing, jachting, splav Oravy, vysokohorská turistika a cykloturistika, je na mieru šitý pre českú mentalitu.“
