ilišti v Nižnej. Patrí k tým, pre ktorých je práca zároveň aj koníčkom. Na otázku, prečo sa popri kresleniu venuje aj rezbárstvu, odpovedal: „Nestačili mi len dva rozmery.“ Inšpiráciu hľadá v živote samom, v ľuďoch, v najbližšom okolí. Mnohé jeho práce pripomínajú diela známych renesančných umelcov. V poslednej dobe sa pri maľovaní obrazov prikláňa k nezvyčajnému umeleckému smeru fantastic art. K najobdivovanejším prácam Martina Polčica patria sochy a maľby v Dome smútku v kostole Nanebovzatej Panny Márie v Chlebniciach. Pracoval na nich takmer tri roky.
Kto sa čo len trochu zaujíma o umenie, pripomenú mu Michelangelovu Sixtínsku kaplnku. „Základnou myšlienkou mojej práce bolo znázornenie kolobehu života,“ povedal nám na margo tohto diela. Jeho obsah vystihuje aj nápis v dome smútku z evanjelia sv. Jána: Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.
Maľovanie i rezbárčina vyžaduje nekonečnú trpezlivosť, ale radosť z pohľadu na dokonale vytvorené diela je pre Martina Polčica odmenou. Neteší tým len seba. Diela pútajú pozornosť významných umelcov, ale i obyčajného človeka. V budúcnosti sa Martin Polčic chce naďalej naplno venovať spomínanej práci-koníčku. Veľa mladých ľudí v ňom vidí svoj vzor a mnohým z nich pomáha objaviť vlastný talent. Je mladý, vytrvalý. Jeho záľubu preto môžeme nazvať umením. Pretože - začať je ľahko, vytrvať je umenie.