K najvýznamnejším patria aj niektorí richtári, ktorí reprezentovali obec, obhajovali jej záujmy a spolu s ostatnými občanmi zažívali dobré i zlé. Prvým z nich bol Ján Ončo – Chlebnický, ďalším Michal Dačo, Tomáš Štefko, Ondrej Baniak, Tomáš Mores či Ján Sojčák. Medzi rodákov, ktorí sa zaslúžili o zviditeľnenie obce patril aj Jozef Škrabala, ktorý v minulom storočí precestoval kus sveta ako krajčír, tlmočník a diplomat. Významnou osobnosťou duchovného života, ktorej meno chlebnickým obyvateľom určite nehovorí málo, bol spišský ordinár a profesor na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule ThDr. Jozef Ligoš. Chlebničania sú právom hrdí aj na misionára Jána Hudeca, ktorý štyridsať rokov zasieval zrnká duchovného života na ostrove Flores v Indonézii. V súčasnosti je od rodnej obce tisíce kilometrov vzdialený aj mladý misionár František Kantár. Pôsobí v Afrike. Kňazom a cirkevným básnikom bol Alojz Furiel.
V pozadí nezostávala ani umelecká činnosť Chlebničanov. Bola a naďalej je venovaná veľká snaha šíriť umenie, napr. zo strany režisérky a herečky ochotníckeho divadla Jolany Stašovej, speváčky ľudových piesní Heleny Čabajovej, ľudovej návrhárky a tkáčky Heleny Furielovej, ľudového rezbára Benedikta Suľu, organistu a vedúceho chórového zboru Františka Suľu, ľudového umelca Milana Sojčáka, či chlebnického poviedkára Jozefa Blahu. V polovici júna bol v Bratislave prijatý za člena Spolku slovenských spisovateľov. Vo svojich dielach s úctou opisuje tvrdý život oravského človeka. Počas tvorby sa riadi mottom: „Píšem preto, aby som naplnil túžbu ducha.“
