„Zmluvu mám do decembra, potom sa uvidí, čo ďalej“,

dzuje svoje hráčske a strelecké kvality a patrí k oporám oravského treťoligistu. Aj preto sme ho oslovili, aby nám priblížil atmosféru v družstve a ozrejmil, v čom tkvie, že Dolnému Kubínu to tak „šliape“.
Kde začínali vaše prvé futbalové kroky?

„Od šiestich rokov som hrával v Námestove za mladších a starších žiakov. Ako štrnásťročný som odišiel na športovú školu do Považskej Bystrice a v sedemnástich som s Považanmi podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu. Ďalšia moja kariéra pokračovala ročným hosťovaním v Dolnom Kubíne, odkiaľ som ako devätnásťročný odišiel do Nemecka, kde som pôsobil až doteraz, čo je desať rokov. Medzitým som však ešte bol pol roka v Dolnom Kubíne. Jarnú časť sezóny som už odohral v Námestove. V Dolnom Kubíne mám zmluvu do decembra a potom sa uvidí, čo ďalej, či sa vrátim naspäť do Nemecka, alebo zostanem v Dolnom Kubíne.“

Dostali ste aj iné ponuky?
„Mal som dve ponuky z Nemecka. Problém však bol, že v nemeckých vyšších súťažiach musí mať futbalista pracovné povolenie. Sám som sa však neskoro ozval. Kádre jednotlivých mužstiev boli na novú sezónu už plné, keďže v Nemecku sa tvoria už v apríli. V Námestove som už tiež nechcel hrávať. Radšej by som si pol roka oddýchol. Ponuka z Dolného Kubína mi prišla vhod, keďže s manželkou čakáme prírastok do rodiny. Jozef Laštík ako aj Jozef David sa týždeň pred začiatkom súťaže skontaktovali so mnou a dohodli sme sa.“
Aké ste mali podmienky v Nemecku? Pracovali ste, alebo ste sa venovali len futbalu?

„V Nemecku som popri futbale pracoval. Mužstvo FC DJK Ellwangen, v ktorom som hrával, mi vždy vybavilo nejakú prácu. Mal som normálnu pracovnú dobu. Zo športového hľadiska to bolo vcelku dobré. Jednu sezónu sme postúpili, tak ako Dolný Kubín, do vyššej súťaže, po jeseni sme boli na prvom mieste, čo bolo veľké prekvapenie. Druhý rok sme však vypadli. Tak to býva. Raz ste hore a potom dole.“

Nováčik súťaže má za sebou úspešný vstup. Čím to je, že mužstvo nielenže dosahuje výborné výsledky, ale hrá aj pekný futbal?
„Myslím si, že to je eufóriou, ktorá vznikla po postupe do vyššej súťaže. V mužstve sú mladí aj starší hráči. Tréner Bohuš Bugan vhodne skĺbil skladbu mužstva. Z hry mladých hráčov som aj ja príjemne prekvapený. Nečakal som, že sa v Dolnom Kubíne vytvorí taký dobrý káder. Treba, aby sme si to nepokazili.“
Mužstvo je doslova v laufe. Čo treba urobiť pre to, aby to tak bolo počas celej jesennej časti?

„Úprimne poviem, teraz sa treba toho chytiť. My hráči aj s trénermi dávame do toho všetko. Čo nám však veľmi chýba, je masér a aj následná regenerácia. Taktiež ďalšie maličkosti, ktoré sú pre fungovanie klubu dôležité. Som tu však len necelé dva mesiace, takže nemôžem robiť nejaké veľké uzávery. Za tohto stavu by sme mali všetci ešte viac zapracovať, či hráči, ale aj funkcionári. Neviem, aké majú ciele, no na postup máme ešte veľké oči.“
Poznali ste niektorých hráčov z dolnokubínskeho kádra? Zapadli ste do kolektívu?

„Myslím si, že v tomto nebol problém. Všetci hráči ma prijali. S Ľubom Milanom a Paľom Bačom som sa poznal už dlhšie obdobie a v začiatkoch mi kamarátsky pomáhali.“
Polovicu jesennej časti sezóny máme za sebou. Ktoré mužstvo vám urobilo najviac problémov?

„Pravdepodobne Žiar nad Hronom. Každý zápas v treťoligovej súťaži je však veľmi ťažký. Až na duel s Čadcou, ktorá bola slabším tímom a hladko sme ju zdolali. Oproti štvrtej lige sú však všetky zápasy oveľa rýchlejšie. V tretej lige nestačí v 90. minúte vyhrávať 1:0. Mužstvo môže kľudne ešte aj prehrať. Ak by v zápase proti béčku Ružomberka nebol vylúčený ich hráč, bolo by to veľmi ťažké. Myslím si, že o špicu tabuľky budú isto bojovať Turčianske Teplice, Ružomberok B, ale i Zvolen môže zamiešať kartami. Nemôžem zabudnúť na Kysucký Lieskovec, ktorý hral proti nám výborne, no momentálne sa mu nedarí.“