Jeho kapacita je 105 miest a v súčasnosti je v ňom voľné len jedno miesto, ktoré však bude zakrátko tiež obsadené. O obyvateľov domova sa stará celkovo 52 zamestnancov pod vedením riaditeľky Márie Kondelovej. Najstaršou obyvateľkou tohto sociálneho zariadenia, ktoré patrí do pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, je 101-ročná Veronika Betíková, pochádzajúca z Brezy.
S dvomi obyvateľkami sme sa pozhovárali, aby sme nazreli do ich životných osudov a dozvedeli sa, ako trávia v novom domove jeseň života. Osemdesiatročná Mária Štetáková a 67-ročná Jozefína Kojdiaková žijú v domove už dva roky. Prišli tam len s mesačným odstupom po sebe a tak sa dostali na jednu izbu. „Pred ôsmimi rokmi mi zomrel syn a potom do roka aj muž. Syn dostal infarkt a manžel sa pominul od žiaľu. Druhý syn má rodinu, deti, on aj manželka pracujú, takže nemôžem od nich žiadať, aby sa o mňa starali,“ vysvetľuje pani Kojdiaková, prečo sa rozhodla ísť do domova. „Mám ešte domček, ale v zime, keď napadne snehu, by som sa nevládala postarať o seba a dom. Keby som nebola chorá, bolo by to iné, ale takto mi nezostávalo nič iné, len ísť tu.
Som odtiaľto z Novote, poznala som to tu, poznám ľudí z dediny, nerobilo mi problémy sem prísť,“ dodáva. Voľného času je v domove dosť, pani Kojdiaková najradšej pletie koberčeky, chodí na prechádzky, číta alebo si so spolubývajúcou pospevuje. Majú vytvorenú 6-člennú spevácku skupinu, ktorá účinkuje na rozličných oslavách, ktoré v domove poriadajú.
Pani Štetáková pochádza z Pribiša, ale od roku 1947 žila v Mokradi, kde sa vydala. Ovdovela pred troma rokmi. „V nemocnici sme boli spolu s mužom. Ja som dostala vredy a manžel bol chorý na chrbticu, slabo chodil.
On zomrel a ja som sa potom rozhodla ísť do domova, lebo sme boli bezdetní. Stará sa o mňa ešte synovec z Pribiša, na ktorého som prepísala drevenicu, ktorú sme mali s mužom v Mokradi,“ rozhovorila sa Mária Štetáková, ktorá je vo svojich osemdesiatich rokoch (oslávi ich onedlho) ešte duševne veľmi čulá. Len s nohami má posledné roky problémy, musí chodiť s barlou. Číta však ešte stále knihy (spomenie Janu Eyerovú, Sirotu Podhradských, Mastičkára) a vášnivo sleduje televízne seriály. Dopoludnia pozerá vyše 200-dielny Keď budeš moja, popoludní Ženu na úteku a podvečer 135-dielny seriál Mariana, dcéra noci. V sobotu si zas rada sadá k programu Pošta pre Teba. Ale pomôže aj pri ručných prácach, výzdobe domova na sviatky, slávnosti a podobne. Má dobrý hlas, čo nám predviedla, keď zanôtila „Vykvitla ružička z potôčka, dočkaj ma má milá do rôčka“.
Keď majú v domove oslavu, čo býva tak štyri razy do roka, radi sa všetci spolu zabavia. „Tancuje všetko, čo má nohy. Krútime sa aj s vozíčkarmi,“ hovorí pani Štetáková. Nielen takto pri zábave, ale aj pri spoločnej činnosti vo všedné dni, vznikli v domove nové priateľstvá a dokonca i manželské zväzky. V 15-ročnej histórii sa tam udiali tri svadby. Manželský pár Kaukičovcov, ktorí sa zosobášil v roku 1991, žije v domove dosiaľ. Okrem nich tam žijú aj manželia Diškancovci a Bartíkovci, ale tí boli manželskými pármi už pred príchodom do domova.
