Počasie, na ktorom je Orava tiež závislá, sa obrátilo a ukázalo svoju lepšiu tvár. Zariadenia už však nedokázali dohnať plánované zisky, aj keď ich situácia prinútila vymýšľať novinky, ktoré na Orave doteraz neboli. Hotel Primula prišiel ako každý rok na trh so zaujímavosťou.
Tentoraz to bolo špeciálne menu aj pre tých, ktorí majú hlboko do vrecka, chcú však okoštovať špecialitky oravskej, resp. „primulovskej“ kuchyne. Po tomto lete teda prvýkrát môžeme povedať, že v gastronómii sa polepšili aj na Oravskej priehrade v novej kolibe, či idúc dolu na prístav v pizzerii. Ľúto nám bolo pozerať sa v iných rokoch na klientov, ktorí si radšej odbehli na večeru na hranicu Chyžné alebo ešte o kúsok ďalej, samozrejme do Poľska. Atrakcie na Orave stále chýbajú. Z biedy nás nevytrhnú len termálne kúpaliská, rozmáhajúce sa programy na oravskom hrade, noví pltníci pod nim, či perfektne pripravené folklórne programy v oravskom skanzene. Je to stále málo, propagácia slabá a aj keď nový country festival v Habovke v auguste je veľmi vítaný. Ten druhý v Podbieli bol tento rok, tak ako minulý, úspešný, avšak málo spropagovaný medzi turistami napríklad vo Vitanovej či na Oravskej priehrade. Novootvorená informačná kancelária mesta Trstená na Oravskej priehrade síce oproti minulému roku pracuje v nových, klientovi bližších priestoroch, spočiatku ale trpela nedostatkom informácií, ktorými ju, prirodzene, musia „zásobiť“ predovšetkým organizátori podujatí. K menšej tohtoročnej návštevnosti prispeli Poliaci.
V tomto turistickom roku ich štatistická priemerná návštevnosť poklesla na 3,3 dňa. Na návštevnosti sa podpísal silný kurz slovenskej koruny, horšia ekonomická situácia v Poľsku, kde vykazujú takmer 20-percentnú nezamestnanosť. A napokon - Poliaci sú lokálpatrioti. Držia si domáci cestovný ruch a prostriedky firiem, určené na sociálny fond a rekreačné pobyty, viazali na pobyty vo vlastnej krajine. Konkurencia je aj v Poľsku obrovská, investori bojujú o štyridsaťmiliónový trh Poliakov, investujú do reklamných prostriedkov, ktoré sú vydané v poľštine, cieľavedome a neustále propagujú - a s úspechom. Vedia, že tak ako ruská armáda, aj poľskí turisti sú nezničiteľní.
Vieme, že Poliaci cestujú veľa aj individuálne, len 10 % z nich prespáva v hoteloch, majú zmysel pre jednanie sa o cene, preto sa ubytovávajú častejšie v penziónoch a v súkromí. I v rámci Združenia cestovného ruchu Orava a Zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky sa dosť investovalo do propagácie Oravy, avšak videli sme, že na medzinárodných festivaloch a výstavách v Poľsku mnohí iní investujú oveľa viac. Žiaľ, náš štát je k cestovnému ruchu macošský. Pustili sme si z dohľadu ruský trh, kde prevláda kult dovoleniek, veľmi cestuje predovšetkým stredná vrstva. Vysvetlí niekedy náš štát podnikateľovi v cestovnom ruchu, bojujúcemu o východného klienta, prečo získaný a presvedčený klient, ktorý chce dovolenku stráviť len a len na Slovensku, musí po ťažkých štrapáciách na našej ambasáde zaplatiť až 41 USD za víza? Je zaujímavé, že ten istý klient zaplatí za schengenské víza len 20 USD s omnoho menšími prieťahmi a cestuje si teda po celej západnej Európe, kde míňa obrovské peniaze.
Prečo musí kvalitne vyškolená moskovská sprievodkyňa, ovládajúca perfektne 7 jazykov, odísť z Oravy do Rakúska a tam v súčasnej dobe ťahá stovky klientov z východnej Európy? Tí na doplnkových službách míňajú trikrát viac ako zaplatia za dovolenku, a to západná Európa vie! Rusom sa páči stabilita na Slovensku, no my im ju nedoprajeme. Oni nechcú krajiny, ktoré sú ohrozené rôznymi teroristami, a my ich sem nechceme pustiť. V roku 2004 je to 23 tisíc osôb odrekreovaných za rok na celom Slovensku z tejto destinácie. Pritom v Rusku žije 145 miliónov ľudí! A to nám niekedy odpustia aj servis v hoteloch, ktorý neraz nezodpovedá kategorizácii. Pre Rusov je už lacnejšia ako Slovensko Andora či Alpy. Avšak východný blok – to je príbuznosť naturelom, rečou, zvyklosťami. Rusi by radšej prišli k nám. My sa však zatiaľ, napríklad v Turisticko-informačnej kancelárii v Tvrdošíne, venujeme predaju zájazdov do zahraničia, stužkovým v zahraničí, či predaju leteniek a autobusových lístkov do sveta. Pretože mladí stále odchádzajú za lepšou prácou do zahraničia.
Hľadajú tam šancu, lebo na Orave ju nedostali. Ani v cestovnom ruchu. A zatiaľ v Agentúre pre cestovný ruch aj na ministerstve hospodárstva, kde majú cestovný ruch na starosti, sa menia ľudia, ktorí zatiaľ cestovný ruch iba „monitorujú“. Dozvedeli sme sa to na poslednom stretnutí na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, kde sa nám predstavili zahraniční zástupcovia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. My na Orave máme všetko zmonitorované dávno, len nevieme, prečo k nám nedôjde ako schválený žiaden projekt EÚ. Sme zrejme na monitorovanie ďaleko. Alebo naše projekty slúžia len ako dobrý tip pre iných.
Autor: jc
