Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Jedni hospodária, iní bačujú

Dolný Kubín/Trstenná - Od otvorenia hraníc v rámci EÚ smeruje do Poľska stále viac kamiónov s drevom. Podľa údajov z hraničného priechodu ide až o 30 kamiónov denne. Trh s donedávna úzkostlivo kontrolovanou komoditou sa uvoľnil.

Pre obchod by to malo byť dobre, najmä preto, že Poliaci berú všetko, aj kalamitné drevo. Ale, samozrejme, čím je viac kalamity, tým väčší dopyt je po zdravom dreve. S uvoľnením trhu sa však uvoľnilo aj pole pôsobnosti pre špekulantov a podvodníkov, ťažiacich zdravé drevo „načierno.“ O peniaze tak prichádza štát na daniach, ale predovšetkým vlastníci združení v zle fungujúcich spoločenstvách súkromných vlastníkov či urbároch.

O čo ide? Na Orave sú totiž stovky hektárov lesa, hlavne v okrese Námestovo, bez akéhokoľvek odborného dozoru. A to aj napriek tomu, že zákon ukladá vlastníkom lesa povinnosť zabezpečiť si odborného lesného hospodára. Bez neho sú však napríklad spoločenstvá súkromných vlastníkov v Oravskej Lesnej či v Oravskej Polhore, ale aj v iných obciach. „V tom sme bezmocní. My môžeme nariadiť, aby ten či onen lesnýhospodár robil v spoločenstve odborný dozor. Keď mu však spoločenstvo nezaplatí, kto to bude robiť? Ak sa dajú okrádať vlastníci, štát nič nezmôže. Je to ich majetok,“ hovorí Ing. Miroslav Kluka z Obvodného lesného úradu (OLÚ) v Dolnom Kubíne. „Podobná situácia je v niektorých urbárskych spoločenstvách. Veľké problémy s usmernením hospodárenia máme napríklad v urbáre v Kraľovanoch, Zubrohlave, Oravskej Polhore a ďalších. Ale pokiaľ ide o vývoz do Poľska, buďme radi, že niekto nám kalamitné drevo berie, a za slušné ceny. Veď na Orave sme ho mali a máme naozaj veľké zásoby.“

Skryť Vypnúť reklamu

V spoločenstvách bez odborného lesného hospodára by sa v žiadnom prípade nemalo drevo ťažiť, ale opak je pravdou. Ťaží sa a drevo nie je ciachované. Predáva sa načierno. Kšeftári tak môžu „podliezť“ cenu a odstaviť tak od odbytu firmu, ktorá musí v prvom rade spracovávať kalamitné drevo, až potom ťažiť zdravé. Ako nám potvrdili pracovníci OLÚ, k takejto ťažbe zrejme dochádza. Ale podľa nich to cenu dreva neovplyvňuje, veď tá v ostatných mesiacoch dokonca vzrástla.

Príčinou je práve rastúci dopyt po dreve v Poľsku. Štátni úradníci naposledy prešetrovali podanie o neciachovanom dreve na píle v Oravskej Polhore a neciachované drevo skutočne našli. Kontroly robia aj na ostatných pílach na Orave, napriek tomu sa takmer všade neciachované drevo stále nájde. Ak sa vinník zistí, sankcii sa len ťažko vyhne. Situáciu však sťažuje fakt, že na Orave sú stovky hektárov „bielych“ plôch, ktoré sú lesom, a súčasne lesom nie sú. Ide o lúky a pasienky, zarastené stromami. Bačovanie na nich škodí hneď dvakrát. Tu sa totiž neťaží podľa lesohospodárskeho plánu. Povolenie na výrub stromov vydávajú obecné úrady, drevo sa neciachuje a ten, kto stromy vyrúbe, často nechá drevný odpad na mieste, čím vytvorí doslova liaheň pre podkôrny hmyz. Tieto plochy by sa dostali pod kontrolu len v tom prípade, keby boli prehlásené do lesného pôdneho fondu. Ich vlastníkom však súčasný stav vyhovuje, pretože môžu ťažiť kedy chcú, koľko chcú a ako chcú, potrebujú len rozhodnutie OcÚ o výrube stromov rastúcich mimo les. A nemusia dať ani korunu na obnovu lesa.

Skryť Vypnúť reklamu

A či sa vyváža do Poľska neciachované drevo? Námestník riaditeľa Colného úradu v Tstenej Ing. Cyril Lajmon nám povedal, že tu neregistrujú žiadnych vývozcov dreva. Ak obchod cez slovensko-poľskú hranicu funguje, ide mimo nich, cez daňové doklady. Na nich však môže byť napísané všeličo. To závisí od predávajúceho a kupujúceho. Takže – diera v legislatíve.

Na OO Hraničnej polície v Trstenej sme sa dozvedeli, že pri prekročení hranice kontrolujú pôvod dreva a ciachu. Na kontrolu objemu „nemajú nárok.“ Takže jeden objem nákladu môže byť na papieri a úplne iný na korbe kamiónu.
„My nemáme právo postaviť sa na cestu a zastavovať kamióny,“ hovorí Miroslav Kluka. „To robí polícia a ak také drevo nájde, volá nás. Každý takýto prípad má dohru v správnom konaní. Takisto to fungovalo na železnici, no iba odvtedy, ako sme pozastavili dva vagóny neociachovaného dreva, ktoré sme našli pri pravidelnej kontrole a oni ich napriek tomu pustili. Odvtedy súčinnosť so železnicou viazne. Bez spolupráce nemôže osem ľudí na excentricky položenom úrade a bez potrebného technického vybavenia robiť veľa... “

Skryť Vypnúť reklamu

A hoci sa podľa evidencie vlastníkov a užívateľov lesa na Orave ťažba dreva neprekračuje, zdá sa, že veľa sa ho presype cez deravé sito našej zbytočne komplikovanej legislatívy. Ale rovnako ako špekulanti a zlodeji za to môžu sami súkromní vlastníci, ktorým neprekáža, že ich niekto okráda.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 609
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 358
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 856
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 494
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 976
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 357
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 021
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 635
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 556
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 298
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

18 h
Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21. jan
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

16 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

7 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

21 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?