ené tak, aby navzájom nekolidovali. Jeden sa koná začiatkom júla a druhý v polovici augusta. Je to práve letné dovolenkové obdobie s množstvom turistov prichádzajúcich na Oravu, ktorí majú príležitosť poznať okrem prírodných krás aj našu hudobnú kultúru.
Predpokladá sa, že ak niektorej dychovke jeden termín nevyhovuje, môže sa zúčastniť na druhom festivale. Hlavne Trstenská krídlovka plní poslanie festivalu dychových hudieb Oravy. Organizačný výbor pozýva na prípravné zasadnutie zástupcov všetkých oravských dychoviek: Oravanku z Trstenej, Bernolák z Námestova, Kýčeru z Lokce, Rabčanku z Rabče, Hruštínčanku z Hruštína, Nižňanku z Nižnej aj Istebňanku z Istebného. Prvých ročníkov sa zúčastnili všetky uvedené dychovky. Ale od roku 2000, teda posledných päť ročníkov, sa Istebňanka a tiež Nižňanka festivalu nezúčastnili.
Po vyjdení článku o Dychfeste v Námestove sa ozval vedúci Istebňanky, že hudba existuje. Preto sa ospravedlňujem za výrok v článku z č. 34 o ich nečinnosti, ale nedá mi opýtať sa, prečo sa už toľko rokov nezúčastňujú oravského festivalu a ani sa neozvú prípravnému výboru. Práve tento dôvod ma viedol k uzáveru, že neexistujú. Verím však, že sa zúčastnia na jubilejnom XV. ročníku Trstenskej krídlovky, alebo na Dychfeste v Námestove. Je pravdou že účasť na festivaloch nie je povinná, ale ak sa koná festival, pri začiatkoch ktorého boli všetky dychovky a je ich prehliadkou. Účasť na ňom by mala byť vecou prestíže.
Prípadne je potrebné oznámiť prípravnému výboru nezáujem o festival. Za chybu možno pokladať aj to, že okrem Nižňanky nebola vo Zväze dychových hudieb Slovenska zaregistrovaná žiadna dychovka z Oravy. Tak sa stráca aj evidencia o funkčných hudbách. Túto funkciu v minulosti zabezpečovala štátna inštitúcia Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne prostredníctvom kvalifikačných prehrávok hudieb. Všetky hudby, ktoré účinkujú za honorár, musia byť organizované ako občianske združenia – spolky s právnou subjektivitou. Práve kvôli tomu vzniklo Združenie dychových hudieb Slovenska. V súčasnosti svoj vstup do združenia pripravuje aj najstabilnejšia dychová hudba Oravy Oravanka z Trstenej, čím zlegalizuje svoju činnosť. Treba si uvedomiť naše členstvo v EÚ a prijať systém únie aj v činnosti hudieb.
Autor: M. D. Rybár
