ópskom výskume v rámci FAO/ OSN, zistili sme, že oravské pomery sa do nadmorskej výšky 1000 m n. m. svojou úrodnosťou úplne vyrovnávajú najúrodnejším horským oblastiam Európy, aké sú v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, alebo kdekoľvek inde.
Tie isté semená rôznych odrôd tráv a ďatelinovín, vysievané v rovnakom čase u nás, dávali úrody, ktoré boli v prvej tretine zo všetkých štyridsiatich stanovísk v rôznych oblastiach Európy. V nadmorských výškach nad 1000 m n. m. už máme na Orave menej chránenú zónu s vyšším prúdením vzduchu a úrody sú nižšie. V týchto polohách sa však poľnohospodársky využívajú len malé výmery pôdy. Oproti iným krajinám však máme veľkú výhodu, lebo všetky naše horské plochy sú mechanizačne prístupné.
To všetko predurčuje Oravu k chovu hovädzieho dobytka a oviec ako nosného programu poľnohospodárskej výroby s viacerými variantmi. Nič nebráni tomu, aby sme sa popredným hospodárstvam v týchto krajinách vyrovnali, vrátane sortimentu výrobkov. Okrem toho je tu nie zanedbateľná aj iná výrobná činnosť, napríklad pestovanie zemiakov, včelárstvo a vzhľadom na otepľovanie atmosféry napríklad aj pestovanie drobného ovocia, no aj jabloní, sliviek, hrušiek a podobne. Následne na túto prvovýrobu môže nadviazať aj jej spracovanie a tým aj zamestnanosť obyvateľstva.
Aby sa podnietil rozvoj takýchto činností a tým rozvinul život na vidieku severného Slovenska, založili rakúsko-uhorskí činitelia pred vyše deväťdesiatimi rokmi v Oravskom Podzámku – Širokej poľnohospodársku školu. Mala svoj majer s výmerou asi päťdesiat hektárov poľnohospodárskej pôdy. Ukážkovo sa tu novými technológiami pestovali poľnohospodárske plodiny a chovali zvieratá. V malej mliekarni sa z kravského mlieka vyrábal tzv. „trapézový syr“, ktorý nemal problém s odbytom.Za tieto roky odišlo zo spomínanej školy tisíce absolventov, ktorí pôsobili v poľnohospodárskych a spracovateľských profesiách po celom Slovensku. Neštudovali tu len ľudia z Oravy, jej zvuk a renomé boli celoslovenské. Za prvej republiky sa škola podieľala napríklad aj na vedeckovýskumnej činnosti pod vedením známeho akademika Malocha.
Po druhej svetovej vojne sa zmenila na štvorročnú školu s maturitou a dostala aj nové moderné učebné priestory a zariadenia s internátom. Dlhé roky tu pôsobili profesori – odborníci s menami celoslovenského, ba i československého významu, akými boli Ing. Viktor Bobák, Ing. Ivan Višňovský, Ing. Ján Macko, MVDr. Štefan Kacvinský atď. Všetci sa podieľali aj na vedeckej činnosti a boli autormi celoštátnych učebníc vo svojich odboroch. Absolventi vtedajšieho obdobia s úctou spomínajú podnes na úroveň a atmosféru školy. Takým bol napríklad aj neskorší rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre Prof. Ing. Michal Kováč, Dr.Sc. a mnohí riadiaci pracovníci v poľnohospodárskej praxi i v štátnej správe.
Zámer zrušiť školu je neúctou k tradícii, ktorú si škola za svojich vyše deväťdesiat rokov vypracovala. Neúctou k osobnostiam, ktoré na nej pôsobili. Neúctou a necitlivosťou ku oravskému regiónu, z ktorého čoraz viac mladých ľudí z poľnohospodárstva odchádza. Áno, vieme aké má Orava v súčasnosti problémy, ale takto ich bude odchádzať ešte viac. Ak tu nebude škola na výchovu odborne zdatných ľudí v rôznych odvetviach poľnohospodárskej výroby, tak tu odborníkov jednoducho mať nebudeme.
Kto sa bude podieľať na skvalitnení našich chovov, na využití spomínaného prírodného bohatstva, ktoré je jedným z najcennejších v Európe? Kto chytí do ruky včelí úľ, začne s pestovaním ovocia a kto vyrobí špecialitu, akou bol trapézový syr, alebo ešte dnes kvalitný ovčí oštiepok? Aký to paradox, keď pred vyše deväťdesiatimi rokmi to o potrebe školy vedeli vládne kruhy, vonkoncom nie prajné slovenskému národu, na ktoré nadávame v najrozmanitejších súvislostiach. Dnes, keď si vládneme sami, likvidujeme si inštitúciu, ktorú nám oní neprajníci založili, namiesto toho, aby sme ju ešte zveľadili.
Autor: Ing. Jozef Habovštiak, CSc.