Článok pokračuje pod video reklamou
kg skončil predčasne. Miroslav štartoval v B skupine, v ktorej sú zväčša slabší vzpierači. Už na pretek nastupoval s hendikepom zraneného ramena. Trh sa mu ešte podarilo dokončiť, keď výkonom 125 kg obsadil ôsme miesto. Nadhod bol však jeho konečnou stanicou. Stopäťdesiatpäťkilová činka bola nad sily vzpierača Diany Orol Ružomberok. Ak by sa mu podarilo zdvihnúť základ, v nadhode by pravdepodobne skončil najhoršie na sedemnástom mieste.
S Miroslavom Janíčkom sme sa na druhý deň po súťaži spojili prostredníctvom SMS správy, v ktorej pre Našu Oravu uviedol: „Nakoniec som tu prišiel len na výlet. Všetka tá snaha, odriekanie a drina vyšli navnivoč“.
Miroslavov brat Peter Janíček sa s ním spojil hneď po súťaži a tak sme sa dozvedeli niečo viac: „Mal veľké problémy s boľavým ramenom. Činka bola preňho „ľahká“, no kvôli bolestiam ju nedokázal udržať. Dokonca znížil aj základ zo 160 kg na 155 kg, no ani to mu nepomohlo. S ramenom mal problémy už dlhší čas. Vždy mu to však tesne pred súťažou „opichali“ a rameno vydržalo – či už išlo o majstrovstvá Slovenska, alebo iné podujatia. Tentoraz však bolesť neprestávala a už počas súťaže začala u Mira nečakane pretrvávať, na čom prakticky stroskotalo jeho účinkovanie na olympijských hrách. Bol z toho zničený a nešťastný. Nebolo mu dvakrát do reči.“
Ako sme už uviedli, bolestivé rameno a problémy s ním mal Miroslav Janíček už dlhšie obdobie. O tom, že je vykĺbené, ani sám nevedel. Ako neskôr povedal Peter Janíček, „pre vzpierača je najhoršie, ak má problémy s kĺbami a šľachami“. Po návrate z Atén absolvuje dôkladné odborné vyšetrenia a podľa bratových slov môže jeho vzpieračská prestávka trvať až pol roka.
