Článok pokračuje pod video reklamou
olo 3000 osobných automobilov na výstupe smerom do Poľska a ďalšie tri tisícky naspäť. Rady a čakacie doby, ktoré sa po 1. máji stali minulosťou, dnes zažívajú niektorí vodiči opäť. Vybavovanie sa síce už podstatne zrýchlilo, no takmer kilometrový rad na vstupe pri návrate z trhovísk nie je žiadnou vzácnosťou.
Podľa skúsenosti predajcu kúpeľní a kuchýň Henryka Januşa Stopiaka chodia až za poľskú hranicu na nákupy takéhoto tovaru aj maďarskí občania, aspoň pokiaľ môže posúdiť podľa jazyka. Na hraničnom priechode sme získali presnejšiu informáciu, ide hlavne o slovenských občanov maďarskej národnosti, ktorým sa zrejme opláca cestovať do Nového Targu až z okresov Galanta, Šaľa či Komárno. „Tristo kilometrov sa im oplatí cestovať nielen za vybavením domácností, vozia z Poľska aj množstvo mäsa a mäsových výrobkov,“ potvrdzuje nám aj službukonajúci príslušník trstenskej hraničnej polície.
Na hraničnom priechode v Trstenej sme sa stretli aj s manželmi Jozefom a Emíliou Kolesíkovcami. Prečo sa za nákupmi do Poľska vybrali až z 250 km vzdialenej Trnavy?
„Máme doma jedného vysokoškoláka a dvoch stredoškolákov. Každý z nich už dlhšie túžil po pravej koženej bunde, ale kupovať tri takéto bundy u nás nie je práve lacný špás, hoci obaja zarábame relatívne dobre. Okrem toho chce aj manželka prerábať spálňu. Okrem vstavanej skrine a postele tam nechce nič iné, len dve borovicové zásuvkové komody. Keď sme si zrátali, že pri jednej ceste do Poľska takto ušetríme zhruba 10-tisíc a popri tom ešte na Orave a v Žiline navštívime príbuzných, s ktorými sme sa nestretli niekoľko rokov, cesta sa nám naozaj oplatila. Mimochodom – okrem nákupov v Novom Targu a Jablonke sme si spravili aj výlet do Zakopaného. A ten naozaj stál za to. Ja som mimoriadne spokojný. A pozrite na manželku, tá ešte stále spokojne počíta, koľko ušetrila,“ neskrýva svoje uspokojenie z nákupnej návštevy Jozef.
