Starostovia sa v úvode venovali problematike prepojenia dopadu fiškálnej decentralizácie na mestá a obce, pričom vyjadrili nesúhlas s „likvidačnými koeficientami fiškálnej decentralizácie, ktoré vedú k zániku obcí do 2000 obyvateľov“.
S procesom decentralizácie nesúhlasí ani primátor Bláha. „Týka sa to aj nás. Kvôli tomu, že nám do 20-tisíc chýba zhruba osemsto obyvateľov, prídeme o 14 miliónov korún do mestskej pokladne,“ skonštatoval Ľ. Bláha a pripomenul, že obce, resp. ZMOS musí zaslať svoje pripomienky ešte pred schvaľovacím procesom. Svoj nesúhlas zaslalo ZMODO kancelárii ZMOS elektronickou poštou hneď po skončení rokovania, čím sa pripojili k väčšine slovenských obcí.
Druhým a najdiskutovanejším bodom rokovania bolo prepojenie dopravnej zaťaženosti trasy Oravy, o čom prišiel so starostami diskutovať. Starostov najviac zaujímalo riešenie obchvatu Oravského Podzámku a preťaženie cestnej siete na trase Ružomberok – Dolný Kubín – Trstená. I. Hlavoň uznal, že Orava patrí medzi značne zaťažené úseky ciest, o čom svedčí aj vysoká dopravná nehodovosť. „Cesta je projektovaná ako rýchlostná komunikácia R3, pričom v Dolnom Kubíne sa rozhodne, či pôjdeme ďalej na Martin alebo na Ružomberok,“ povedal I. Hlavoň.
Trasa R3 je na Orave rozdelená na päť úsekov. Azda najakútnejšou je úsek Horná Lehota – Oravský Podzámok. „Obálky na výber dodávateľa sme otvárali 3. augusta. Zistili sme, že cena dodávateľských prác prekračuje cenu expertízy a pohybuje sa na hranici 2,2 miliardy korún. Na prehodnotenie expertízy máme ešte čas do 30. októbra,“ skonštatoval I. Hlavoň a starostov uistil, že „ak aj nevyjde expertíza, aj tak to spustím, pretože ak to tohto roku nespustím ja, mám obavy, že to už nespustí nikto“.
Starostu Dlhej nad Oravou Milana Kurčinku či starostku Hornej Lehoty Emíliu Franekovú zaujímalo, prečo je priam nemožné prikázať v ich obciach pre kamióny a nákladné vozidlá 40-tku. „Osobne v tom nevidím riešenie. Veď čím dlhšie sa kamióny vo vašich obciach zdržia, tým väčší neporiadok narobia. Ale ak si myslíte, že rýchlosť znížená na štyridsať by vám pomohla, nevidím v tom problém,“ uistil starostov I. Hlavoň a navrhol im, že po obciach rád prejde a objektívne všetci zhodnotia dopravnú situáciu. „Prajem vám, aby ste boj so štátom vyhrali. Ja som na vašej strane,“ zaželal im.
Posledným bodom rokovania ZMODO bolo opätovné prerokovanie možností prijatia pracovníka pre úsek regionálneho rozvoja. Ako povedal Ľ. Bláha, doteraz svoj záujem prejavila len obec Jasenová, na pracovníkovi by sa však chceli finančne podieľať aj napr. Zázrivá, Medzibrodie nad Oravou či Malatiná. Túto otázku musia starostovia najskôr predložiť na schválenie poslancom v obciach do konca septembra. Podľa záujmu sa potom jednotlivé obce dohodnú na tom, či bude pre nich pracovať jeden odborník alebo skupinka ľudí. Ich úlohou bude totiž pripravovať žiadosti a projekty do fondov, analyzovať súčasný stav a navrhovať riešenie budúcej perspektívy obcí dolnej Oravy. Starostovia sa zhodli na tom, že to musia byť kvalitní odborníci, nie iba štatisti, ktorí nebudú vyťažení.
Poslanec Žilinského samosprávneho kraja Peter Drozd starostov stručne poinformoval o programe najbližšieho zasadnutia zastupiteľstva ŽSK. Starosta Istebného Jozef Callo zas svojim kolegom zhrnul rokovanie o zámere investorov vybudovať do dvoch rokov v závode OFZ spaľovňu pevného domového odpadu.
