Článok pokračuje pod video reklamou
Ešte predtým však spolu s celou výpravou absolvoval olympijský sľub na Bratislavskom hrade. Pre Miroslava bolo veľkou udalosťou stretnutie s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom. Pri podávaní rúk mu prezident zaželal: „Aby bola stokilová činka ľahká ako päťdesiatkilová!“ Po olympijskom sľube nasledovala recepcia, no na nej sa spolu s ďalšími vzpieračmi už nezúčastnil. Cestovali na sústredenie do Vysokých Tatier.
Miroslav Janíček priletel do olympijského mesta v piatok napoludnie a večer sa už tešil na otvárací ceremoniál. No nielen na ten, ale aj na ďalšie zaujímavosti spojené s olympijskými hrami. Keďže aténska olympiáda bude jeho premiérovou, je aj trošku v napätom očakávaní. Na jednej strane sa teší na svoju disciplínu, no na druhej je tam určitá nervozita a tréma. „Chcem to brať ako každú inú súťaž. Nechcem si veľmi pripúšťať, že ide o olympijské hry,“ dodal M. Janíček. Pokiaľ mu to dovolí časový rozpis, chcel by si pozrieť viacero športov. Nemá vyhradenú disciplínu, ktorú by si rád vychutnal, veď na olympiáde je každá svojou atmosférou výnimočná. Potvrdil mu to aj ďalší dolnokubínsky ex–olympionik Maroš Vanderka, účastník dvoch olympiád. Miroslav Janíček ho citoval: „O tom sa nedá rozprávať, to treba zažiť. Je to nezabudnuteľný zážitok na celý život. Stojí to zato.“
Účasťou na olympiáde sa Miroslavovi splnil niekoľkoročný detský sen. „Keď som so vzpieraním začínal, o olympiáde sa mi ani nesnívalo. O podobnej méte som začal uvažovať asi pred štyrmi rokmi, po OH v Sydney,“ vyznal sa zo svojich pocitov M. Janíček. Olympijské hry sú pre športovcov na svete vrcholom kariéry. Veľkolepá atmosféra pohne každým účastníkom, ani Miroslav Janíček nie je výnimkou. „Príprava na olympiádu sa začala od januára tohto roku. Každý druhý týždeň som absolvoval reprezentačné sústredenia vo Vysokých Tatrách a v Maďarsku. Prvým medzníkom prípravy boli aprílové majstrovstvá Európy, no všetko viedlo k najdôležitejšiemu podujatiu kariéry,“ prezradil svoju tohtoročnú púť. Slovenského reprezentanta by sklamalo, ak by vypadol zo súťaže - keby nezvládol základný pokus. „Výborné by bolo, ak by som skončil do 10. miesta. No aj keď sa umiestnim na nižšej pozícii, bude u mňa prevládať spokojnosť,“ dodal dolnokubínsky odchovanec ŠK ELKOP WLC.
V posledných dňoch pred vlastnou súťažou sa už toho nedá veľa vylepšiť, len kvalitne a vo väčších dávkach regenerovať.
M. Janíček poďakoval všetkým trénerom za ich prácu, bratovi Petrovi, ktorý ho k vzpieraniu priviedol, i súčasnému trénerovi Jurajovi Gubalovi, ktorý ho vedie v klube Diana Orol Ružomberok, no na olympiádu so svojím zverencom necestuje. Je vďačný celému okoliu, ktoré mu pomáhalo k dosiahnutiu účasti na najvýznamnejšej súťaži kariéry. V klube Diana Orol boli z Miroslavovej nominácie nadšení. No klub nebude reprezentovať sám. Skúsený Rudolf Lukáč je druhým vzpieračom Diany Orla na OH. On už má jednu olympiádu za sebou -v roku 1996 v americkej Atlante. Obidvaja vzpierač chcú urobiť svojmu klubu čo najlepšie meno. Pre Miroslava bude dňom „D“ streda 18. augusta. Štartuje v hmotnostnej kategórii do 69 kilogramov a pravdepodobne bude zaradený v „béčku“, čo znamená, že súťaž pre neho začne predpoludním. Minulý týždeň mal ešte kilo a pol navyše, no ako sám povedal „bez problémov sa to dá zhodiť na požadovanú hmotnosť.“
