Článok pokračuje pod video reklamou
e záchytné parkoviská v Roháčskej doline bývajú počas víkendov zvyčajne takmer plne obsadené. Hoci cena za parkovanie, či skôr za vstup do doliny autom, nie je práve najnižšia – 50 Sk. Od druhého, vyššie položeného parkoviska už musí ísť každý návštevník pešo, prípadne na bicykli.
Cyklisti – stretnete najmä Poliakov – šliapu po asfaltovej ceste až k úzkym kamenným turistickým chodníkom. Početne približne rovnako zastúpení ako poľskí, sú českí turisti, ale počuť aj nemčinu a angličtinu. Najviac je však predsa len Slovákov. Cieľom najmenej náročných turistov je zväčša Ťatliakovo jazierko (1490 m n. m.) alebo 18-metrový Roháčsky vodopád. Trochu náročnejší a zdatnejší si volia túru k štyrom Roháčskym plesám (najvyššie je v nadmorskej výške 1840 m), čo je aj najčastejšia turistická trasa návštevníkov Západných Tatier. Tí najodvážnejší, kondične najlepšie pripravení, ale aj turisticky patrične vybavení, sa vydávajú na veľmi náročnú túru roháčskym hrebeňom: cez Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé, Tri kopy a Hrubú kopu až na najvyšší vrchol – Baníkov s nadmorskou výškou 2178 m.
Takmer všetci sa na spiatočnej ceste zastavujú oddýchnuť si v Bufete pri Ťatliakovom jazierku, kde kedysi bývala Ťatliakova chata. Na vysokohorské zariadenie nie sú ceny v bufete prehnané a tak si jeho ponuku občerstvenia po stratených kalóriách na túre odoprie len málokto.
