K útoku došlo v stretnutí 4. kola medzi Rabčicami a Zubrohlavou. Domáci hráč zrejme psychicky neuniesol potrestanie žltou kartou a udrel hlavného rozhodcu. V minulosti k takýmto fyzickým kontaktom na oravských ihriskách dochádzalo často, tento prípad sa však vymyká pravidlám. Duel sa totiž niesol v pokojnej atmosfére a Rabčiciam sa hra darila. Úder päsťou bol taký silný, že rozhodcovi spôsobil komplikovanú zlomeninu nosa. Nasledovala operácia a niekoľkodňový pobyt v nemocnici. Väčšina ľudí by očakávala, že napadnutý arbiter už na rozhodovanie zanevrie. Reakcia je však opačná. Hneď po zotavení sa tento rozhodca pokračoval v sezóne a rovnako sa chystá nastúpiť aj v blížiacom sa súťažnom ročníku 2004/2005. Týmto odvážnym človekom je veľmi mladý Karol Kurtulík z Námestova. Má len 19 rokov a my sme získali vyjadrenia nielen na jeho vlaňajší chúlostivý okamih.
Môžete podrobnejšie opísať nepríjemnú situáciu, keď ste boli inzultovaný?
„Duel medzi Rabčicami a Zubrohlavou sa niesol v kľudnom duchu. Odpískal som vari len jedno postavenie mimo hry a tri fauly, všetko v prospech domácich. K útoku došlo okolo 30. minúty. Jeden z futbalistov Rabčíc mi zbytočne dohováral a za rečnenie som mu chcel udeliť žltú kartu. Už som to nestihol, pretože ma udrel päsťou do tváre. Spôsobil mi zlomeninu nosa, ktorý mi operovali v trstenskej nemocnici.“
Útočiaci hráč bol futbalovými orgánmi tvrdo potrestaný. Bol váš prípad riešený aj trestnoprávne?
„Áno, ale ešte nie je uzavretý. Ako hráč dostal podmienku, mal by však byť ešte vytýčený termín súdneho pojednávania.“
Hneď po ukončení práceneschopnosti Karol Kurtulík opäť nastúpil do futbalového kolotoča. Ani trochu vás tento útok neodradil?
„Vôbec. Dokonca som ľutoval, že som chýbal. Tešil som sa na zápas v Leštinách, kde chodieva rád. Hrávajú tu dobrý futbal a vždy je na ich ihrisku výborná atmosféra. Chcel som teda hneď rozhodovať, pretože ma to stále baví.“
Ani rodičia vám už vystupovanie v rozhodcovskom úbore nezakázali?
Určite neboli nadšení. Rešpektovali však moje rozhodnutie.“
Kto vás vlastne na rozhodcovskú dráhu priviedol?
„Začalo sa to nevinne. Kamarát nám rozprával, že sa prihlásil na rozhodcovský kurz. Jeho slová ma zaujali a povedal som si, že futbalové pískanie vyskúšam aj ja.“
Hrávali ste predtým aktívne futbal?
„Nie, len rekreačne. Venoval som sa športu, ako takmer každý mladý človek, len príležitostne. Futbal mám však veľmi rád a vedel som, že aktívne začať trénovať už bolo pre mňa dosť neskoro.“
Zatiaľ pôsobíte len v oblastných súťažiach na Orave. Mali ste už príležitosť rozhodovať zápasy mužstiev z vyšších súťaží?
„Niekoľkokrát som bol asistentom na priateľských zápasoch oravských ligistov. Často však rozhodujem mládežnícke súboje III a IV. ligy žiakov. Vidieť aj priepastný rozdiel kvality a v týchto súťažiach sa rozhoduje oveľa ľahšie ako v oravských.“
Máte pri rozhodovaní dlhodobý cieľ?
„Ani nie. Pískanie beriem skôr ako svoj koníček. Chcem sa sústrediť hlavne na štúdium a úspešne dokončiť školu. Som študentom Fakulty prírodných vied v Banskej Bystrici, kde sa
venujem kombinácii matematiky a hudobnej výchovy.“
Určite ste pozorne sledovali nedávne majstrovstvá Európy. Čo poviete na výkony rozhodcov? Zaujal vás niekto z nich?
„Šampionát bol z pohľadu výkonu „mužov v čiernom“ vynikajúci. Neobjavili sa žiadne problémy ako na posledných majstrovstvách sveta v Japonsku a Južnej Koréi. Podľa mňa, kvality najlepšieho rozhodcu na svete potvrdil Talian Colina. Bol skvelý, veľmi sa mi jeho výkony páčia. Z mužstiev som najviac fandil Talianom a po ich vypadnutí môj záujem o ME trochu upadol. Samozrejme, že som videl všetky záverečné stretnutia a triumf Grécka prekvapil aj mňa.“
Rozhodovanie, hlavne v najnižších súťažiach, je veľmi náročné. Neodrádza vás to a nestrácate trochu záujem?
„Diváci bývajú niekde trochu rozvášnení, ale stále ma rozhodovanie baví. Precestoval som už takmer celú Oravu a navštívil také obce, kde by som sa vari nikdy v živote sám nevybral.“
Aký je váš názor na správanie oddielových funkcionárov?
„Ako v normálnom živote, aj pri futbale človek stretáva rôznych ľudí. Niektorí funkcionári síce na nás dosť vykrikujú, snažím sa ich však nevnímať. Myslím si, že atmosféra na oravských ihriskách nebýva až taká zlá, ako si to myslí časť verejnosti.“
Aj na Orave sa nahlas hovorí o podplácaní. Ocitli ste sa niekedy v situácii, keď sa vás snažili ovplyvniť?
„Podobné vyjadrenia zaznievajú po celom Slovensku. Môžem však prehlásiť, že ja osobne som sa so snahou o podplácanie ešte nestretol.“
Je podľa vás ovplyvňovaním, keď rozhodcovi ponúknu tradičný pohárik?
„Myslím si, že na Orave sa to nemôže označiť ako podplácanie. Pred zápasovým výkopom by som určite žiadny pohárik nevypil. Počas stretnutia sa môže prihodiť všeličo a tak by som nič neriskoval. Počul som, že niektorí rozhodcovia si vypijú. Je to každého osobná vec, nemalo by sa to však tolerovať.“
Aký je podľa Karola Kurtulíka názor na regulárnosť oravských súťaží. Myslíte si, že skôr rozhoduje zákulisie?
„Nie. Rozhodujúcou je určite kvalita mužstiev. Potvrdil to aj uplynulý súťažný ročník, keď vedúce celky jednoznačne nad ostatnými súpermi vyčnievali. Veličná, Párnica, Oravské Veselé i Oravský Podzámok majú vo svojich radoch vynikajúcich futbalistov, čo sa prejavovalo aj na výsledkoch.“
Na Orave rozhodcovia chýbajú a mladých ľudí to veľmi neláka. Vy ste prežili aj najhoršie. Čo by ste im odkázali?
„Každému, kto ma k futbalu blízky vzťah a chcel by pri ňom zostať, by som rozhodovanie odporučil. Je určite veľmi zaujímavým a tiež vhodným využívaním voľnej nedele. Človek stretáva a spoznáva nových ľudí i získava nové kontakty a mnoho zážitkov.“
