ovania a nadobudla blízky vzťah k textilnému výtvarníctvu. Po maturite na gymnáziu v Kežmarku absolvovala štúdium na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova. Už počas štúdia prezentovala svoju tvorbu na viacerých kolektívnych výstavách.
Učiteľskú prax začínala na východnom Slovensku, od roku 1997 žije v Námestove, kde v súčasnosti učí na ZUŠ. Od roku 1992 mala 12 samostatných výstav v rozličných mestách na Slovensku a poľskom Živci. Na Orave mohli milovníci výtvarného umenia vidieť je práce na výstavách v Námestove a v Dolnom Kubíne.
Autorka sa okrem textilnej tvorby systematicky venuje maľbe, najmä portrétu, krajine a zátišiu. Pokúša sa o prekročenie hraníc realistického vyjadrovania spájaním dekoratívnych a fantastických prvkov. Dlho maľovala pastelom, v poslednom období to skúša s olejovou technikou. K výtvarnému prejavu sa dostala už ako dieťa doma, pretože jej mama, ktorá bola taktiež učiteľkou, veľmi rada kreslila a maľovala. Rodičia ju prihlásili na výtvarný i hudobný odbor ZUŠ, ale ona sa hudobnému vyhýbala radšej navštevovala výtvarný. V trinástich rokoch už tkala prvé gobelíny. Priviedla ju k tomu učiteľka ZUŠ, akademická maliarka Eva Končeková. Po strednej škole pracovala dokonca dva roky ako textilná návrhárka v Tatralane v Kežmarku. Textilným výtvarným dielom zavŕšila aj vysokoškolské štúdium a na túto tému bola i jej diplomová práca.
Maľbe sa začala cieľavedomejšie venovať až neskôr a dostala sa k nej cez kresbu zátiší a portrétov pastelom. V súčasnosti sa nevenuje len jednej technike alebo téme. „Umenie je neustále hľadanie. Pokiaľ si človek osvojí len jeden štýl a v tom pracuje, môže ustrnúť do klišé a nevyvíja sa,“ myslí si Janka Peštová Sýkorová. „V poslednej dobe som asi rok robila zátišia, študovala svetlá a tiene, kryštály a gule, rozličné veci a vecičky sveta, ktoré ma obklopujú. Večným inšpiračným zdrojom pre mňa je rodný Kežmarok, ktorý má bohatú históriu a kde mám rodičovský domček a záhradu.
“ Väčšina autorkiných prác má fantazijno-snovú atmosféru a je zastretá zvláštnym lyrizmom. „Viacerým mojim výstavám som dala názov Snenie. Vnútorný svet umelca, a aj môj, je snívanie o rozličných veciach, ktoré by človek chcel dosiahnuť, ale nemôže. Tak si ten krajší svet aspoň vysníva a namaľuje si ho,“ hovorí námestovská výtvarníčka. „Čím ďalej, tým viac ma oslovuje detský svet, úprimnosť výtvarnej výpovede dieťaťa. To ma v súčasnosti aj inšpiruje.“ V poslednej dobe začala robiť maľované detské zrkadlá, na čo používa osobitú techniku. Janka Peštová Sýkorová najradšej maľuje to, čo cíti a chce. Nerada robí veci na objednávku. Je presvedčená, že ak ide o úprimnú výpoveď, tak obraz si svojho diváka nájde.
